Predialista

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Predialista (z lat. praedium = majetok, gazdovstvo) bol príslušník špecifickej privilegovanej skupiny uhorskej šľachty v období stredoveku a raného novoveku.

Z právneho hľadiska patrili k nižšej uhorskej šľachte. Vznikli v 13. storočí v súvislosti s povinnosťou magnátov a prelátov vydržiavať si vlastné vojenské oddiely (tzv. bandériá). Predialisti teda boli hlavne vo vojenskej službe u veľmožov a vysokých cirkevných hodnostárov (prelátov), ktorí im za túto službu udeľovali časť alodiálnej (dedičnej) pôdy. Držba tohto majetku bola viazaná na vykonávanie vojenskej, alebo inej dohodnutej služby.

Predialisti boli spravidla oslobodení od všetkých verejných daní a dávok, platili iba stoličnú daň. O sporoch predialistov nerozhodovali šľachtické súdy, ale podliehali vlastnej súdnej inštitúcii. Predialisti boli pôvode početnou šľachtickou skupinou, ale od polovice 16. storočia ich počet klesal. V ranom novoveku výsada držať si na panstve predialistov ostala iba niekoľkým prelátom. Vymizli na prelome 18. a 19. storočia.

Ako špecifickú spoločenskú vrstvu ich zrušil panovnícky patent z 3. februára 1853.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]