Bandérium
Bandérium môže byť:
- v uhorskom brannom a vojenskom systéme do roku 1848: (jazdecká alebo menej často pešia) ozbrojená jednotka, ktorá bojovala pod zástavou toho, kto ju postavil, vystrojil a viedol do boja (t.j. najmä šľachtica či preláta, ale aj kráľa, stolice či mesta), synonymum: koruhva[1][2][3][4][5][6], pozri bandérium (vojenská jednotka)
- slávnostný jazdecký sprievod či oddiel, obyčajne v krojoch[5][pozn 1][6][7][8][9][10], pozri bandérium (slávnostný sprievod)
- v dejinách Poľska: ozbrojený sprievod, ktorý si šľachtici brali so sebou na snemovanie[7], pozri bandérium (poľské dejiny)
- v heraldike a vexilológii: a) bojová zástava (koruhva, prápor)[5][6], b) veľká zástava väčšieho vojenského oddielu (najmä pod vedením panovníka či najvyššej šľachty), prípadne cechu či mesta, ktorá mala tvar štvorca či menej často zvislého obdĺžnika, väčšinou niesla heraldické znamenie a spomína sa od 12. storočia[11][12][13], pozri bandérium (zástava)
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ V tomto zdroji je napísané len, že bandérium je „jazdecký oddiel či sprievod“, teda bez slova slávnostný.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ bandérium. In: Encyklopédia Slovenska I A – D. 2., nezm. vyd. Bratislava : Veda, 1985.
- ↑ bandérium. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 579.
- ↑ banderiálne zriadenie. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 579.
- ↑ MAČUHA, Maroš. Branná povinnosť šľachty v novoveku (na príklade Turčianskej stolice). In: KOVAČKA, Miloš, ed.; AUGUSTÍNOVÁ, Eva, ed., MAČUHA, Maroš, ed. Zemianstvo na Slovensku v novoveku : zborník prác z interdisciplinárnej konferencie, ktorá sa konala 8.-10. júna 2009 v Martine : Časť I. Postavenie a majetky zemianskych rodov. Martin : Slovenská národná knižnica, 2009. ISBN 978-80-89301-50-8. s. 52 – 53.
- ↑ a b c SEGEŠ, Vladimír, ed.; ŠEĎOVÁ, Božena, ed. Pramene k vojenským dejinám Slovenska I/3 : 1387-1526. V Bratislave : Vojenský historický ústav, 2013. 352 s. ISBN 978-80-89523-25-2. S. 126.
- ↑ a b c BANDÉRIUM. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 202 – 203.
- ↑ a b Banderia. In: Ottův slovník naučný díl 3: B – Bianchi. V Praze : J. Otto, 1890. dostupné online. s. 222.
- ↑ banderium. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska 2 A – N. Vyd. 1. Praha: Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1712-1. s. 36.
- ↑ bandérium. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. revid. a dopl. vyd. Bratislava-Veľký Šariš : SAMO, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 148.
- ↑ bandérium. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. dostupné online
- ↑ FRAJDL, Jiří; ZÁLABSKÝ, Josef. Vexikologie. Vyd. 1. Hradec Králové; Seč : Pedagogická fakulta Hradec Králové; Ústřední politická škola SSM Seč, 1983. s. 76.
- ↑ BANDERIUM. In: BUBEN, Milan. Encyklopedie heraldiky : světská a církevní titulatura a reálie. 1. vyd. Praha : Libri, 1994. 420 s. ISBN 80-901579-4-7. S. 53.
- ↑ banderium. In: Diderot: velká všeobecná encyklopedie. Vyd. 1. Praha: Diderot, 2000. ISBN 80-902723-4-7.
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.