Štefan Zsittnyan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan Zsittnyan
slovenský učiteľ, organizátor kultúry
Narodenie4. december 1916
Nové Zámky, Slovensko
Úmrtie1. november 1997 (80 rokov)
PodpisŠtefan Zsittnyan, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Štefan Zsittnyan
Triedna fotka v Pani

Štefan Zsittnyan (maď. Zsittnyan István; * 4. december 1916, Nové Zámky – † 1. november 1997) bol slovenský učiteľ, organizátor kultúry.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v remeselníckej rodine, otec Štefan bol čižmárom. Jeho matka sa volala Mária Finta. Školy absolvoval v Leviciach a v Pápe, kde zmaturoval. V roku 1940 na Štátnom učiteľskom ústave v Pápe získal učiteľský a kantorský diplom. V rokoch 1953 – 1955 dokončil a v roku 1957 získal učiteľský diplom maďarčiny-slovenčiny na Vysokej škole pedagogiky v Bratislave.

Učiteľskú kariéru začal počas druhej svetovej vojny zastupovaním od 9. decembra 1940 v Tvrdošovciach, neskôr sa dostal na Paňu, kde bol od 1. júla pomocným, od 1. januára 1942 náhradným učiteľom a riaditeľom, od 9. decembra 1942 riadnym učiteľom. V roku 1942 ho odviedli, ale nenarukoval. 25. júla 1942 absolvoval krajský hasičský kurz, čím mohol zastupovať aj dôstojnícke funkcie u hasičov. V lete 1943 sa oženil. Stal sa tajomníkom a vedúcim paňanskej miestnej organizácie SzeMKE.[1] Počas druhej svetovej vojny podporoval komárňanské benediktínske gymnázium.[2] V júli 1944 absolvoval kurz prednášateľov ľudovej výchovy.

Po oslobodení ešte v júli 1945 ho prepustili zo zamestnania kvôli jeho maďarskej národnosti. Našiel si prácu v Poprade, pracoval v papierni ako závozník vozňov. Jeho rodina zostala naďalej v Pani a bývali v služobnom byte bývalej školy. V roku 1948 dostal osvedčenie od obce, že je spoľahlivý, po čom dostal slovenskú učiteľskú prácu v Zborove.

Od roku 1949 sa stal učiteľom na základnej škole v Martovciach, neskôr sa stal jej riaditeľom. V roku 1950 bol organizátorom a kultúrnym referentom miestnej organizácie Csemadoku. Viedol ochotnícku skupinu aj spevokol, bol vedúcim miestnej skupiny ľudového tanca, ktoré získali viac ocenení.[3] V roku 1973 externe absolvoval trojročný kurz amatérskych režisérov Osvety v Bratislave. Bol jedným z organizátorov domu ľudových tradícií, ktoré otvorili v roku 1975. Vyučoval v Martovciach až do odchodu do dôchodku v roku 1977, neskôr ešte zastupoval.

Bol kronikárom obce Martovce, členom MNV a vedúcim kultúrneho domu. Od roku 1950 bol vedúcim členom a členom Ústredného výboru Csemadoku. Od roku 1952 bol členom vedenia miestneho JRD.

Manželkou bola učiteľka Edit Varsányi, vychovali 2 deti.

Vyznamenania a pamiatka[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob v Komárne
  • 1960 Vyznamenanie ONV Komárno
  • 1962 Chváliace vyznamenanie oddelenia kultúry a školstva ONV Komárno
  • 1976 Čestná medaila Slovenského predsedníctva JRD
  • 1977 Čestná medaila ONV Komárno
  • 1979 Medaila Zaslúžilý pracovník kultúry
  • 1986 Zlatý stupeň Pamätnej medaily Csemadoku
  • 1990 „Zlatý diplom pedagóga“ medaila (Győr)
  • 2007 Cena pre obec Martovce
  • V roku 2012 pomenovali po ňom Kultúrny dom v Martovciach[4]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1977 Fáklya hordozói. A Hét.
  • 1988 Martos múltja és jelene
  • 1998 Martos - Nevezetességek. Komárom (spoluautor Kiss János).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • A nemespanni magyar iskolakrónika
  • Szőke, J. - Viczián, J. 1993 (szerk.): Ki kicsoda Kassától-Prágáig. Szekszárd, 337 No. 1223.
  • 1943 Bars és Hont K.E.E. vármegyék évkönyve. Budapest, 136.
  1. Széchenyi Magyar Kultúr Egyesület (Hetényi 1943, 136).
  2. Dobrovich Ágoston 1944 (szerk.): A komáromi Szent Benedek-rend katholikus gimnázium értesítője 1943-1944, 27.
  3. Quittner János: Népitánc-mozgalom. In: Varga János 1974 (összeáll.): A Csemadok 25 éve 1949-1974. Bratislava, 150.
  4. Uznesenie zo zasadnutia obecného zastupiteľstva ktoré sa konalo dňa 26. 7. 2012