Biskupský palác (Nitra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°19′06″S 18°05′12″V / 48,318353°S 18,086747°V / 48.318353; 18.086747

Biskupský palác (Nitra)
budova
Nitra - Nádvorie biskupského paláca (2).jpg
Nádvorie biskupského paláca v Nitre
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - súčasť Nitriansky hrad
 - dátum vyhlásenia 1961
ÚZPF[2]
 - číslo 1483/1
 - dátum zápisu 2. 10. 1963
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Priečelie paláca
Priečelie pred rekonštrukciou v roku 2008

Biskupský palác v Nitre je dvojposchodová budova, ktorá prilieha k západnej časti Baziliky svätého Emeráma na Nitrianskom hrade. Jeho základy pochádzajú zo stredoveku. V priebehu rokov bol viackrát prestavovaný. Spolu s kostolom tvoria dominantnú časť hradu.

Palác je sídlom nitrianskeho biskupa a pre je verejnosť prístupný raz v roku, na sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júl).

História[upraviť | upraviť kód]

V priebehu 13. storočia prešiel palác rozsiahlou rekonštrukciou. Jeho jadro tvorila nepodpivničená obdĺžniková stavba, ktorá stojí v strede nádvoria dnešného biskupského sídla. Prízemie slúžilo na hospodárske účely. V období pred požiarom a asanáciou veľkej častí gotického paláca slúžilo ako stajňa. Dodnes sa zachovala z tejto stavby západná časť prízemia, dnes pivnica pod stojacim západným krídlom paláca. V severozápadnom rohu nádvoria paláca bola v druhej polovici 15. storočia vybudovaná cisterna na vodu, do ktorej zvádzali vodu zo striech. Počas prestavby bola zasypaná.

Funkcia jednotlivých priestorov a poschodí sa od prestavby za biskupa Zachariáša Mošovského (Mošóci) výraznejšie nemenili. Pivnice pod západným krídlom slúžili ako skladovacie priestory. Prízemie paláca plnilo v západnom a severnom krídle funkciu hospodárskeho a prevádzkového zázemia. Určitá časť slúžila ako obydlie pre hospodárskych úradníkov a služobníkov panstva. Nachádzala sa tu aj kuchyňa, pekáreň a sklad potravín. Poschodie paláca malo reprezentačný charakter, kde bola biskupská spálňa a pracovňa. Okrem nich tu boli aj reprezentačné a hosťovské miestnosti, archív a knižnica biskupa. Funkciu zmenilo len podkrovie, kde bol zriadený sklad potravín, kancelárie úradníkov biskupa a archív. Po požiari až do začiatku 20. storočia bolo podkrovie nevyužívané. Biskup Ladislav Adam Erdődy ho nechal prestavať do súčasnej podoby v 18. storočí. Po renovácii slúžilo ako sídlo Archeologickému ústavu Slovenskej akadémie vied a od 90. rokov 20. storočia slúžilo podkrovie ako obytno - kancelárske podlažie.

Architektúra[upraviť | upraviť kód]

Vonkajšie múry obytnej rezidencie boli osadené na románsku hradbu a jej vnútorné priestory osvetľovali gotické okienka. Dodnes jediným viditeľným detailom stredovekého paláca je okno na severnej fasáde zdobené kružbou. Umelecko-remeselná úprava reprezentačných miestností biskupskej rezidencie pochádza z rokov 1810 – 1830. Miestnosti sú zariadené cenným starožitným nábytkom v štýle empíru, steny zdobia sakrálne obrazy. Dominantou biskupského paláca a katedrály je dvojkupolovitá veža z roku 1642 a v rokoch 1773 -1839 bola prestavaná.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-11-14]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-11-14]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]