Empír

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Monument Vittoria Emanuela II (1895 – 1911) – neskorá odozva na empír v Taliansku

Empír je klasicistický štýl vo Francúzsku v období vlády Napoleona Bonaparte (asi 1800 – 1830).

Rýchlo sa rozšíril po celej Európe až do Ruska, kde sa udržal najdlhšie. Grécke, rímske tiež egyptské tvary a ozdobné motívy boli Napoleonovými architektmi (Percier, Fontaine) využité a pretvárané do uceleného slohu zdôrazňujúceho triezvu jednoduchosť a ušľachtilú prostotu. Architektúra sa usiluje o monumentálny účinok, interiéry bývajú farebne úsporné (biela, čierna, zlato), nábytok z ebenu s mosadznými ozdobami. Okrem bytovej kultúry sa empír prejavuje i v odievaní (ženské odevy sú vysoko prepásané, voľne splývajúce, do módy prichádzajú antické účesy).

Empír zasiahol aj naše územie. K výrazným zjavom tohto obdobia patrí Franz Xaver Messerschmidt, nemecký sochár žijúci v Bratislave. Toto dvorské umenie sa neskôr výrazne zmenilo a v strednej Európe vyústilo do meštianskej módy (biedermeier).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HOCHEL, Marian  – PAVLÍKOVÁ, Marta: Zrcadlo moci : Pilíře moci Napoleona Bonaparta ve vizuálním umění. Praha : Národní památkový ústav, 2018. 328 s. ISBN 978-80-7480-115-0

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Empír

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]