Secesia (architektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlavná stanica v Prahe

Secesia je architektonický smer, ktorý využíva ozdobné reliéfy spojené s prírodnými motívmi. Je to sloh s nádychom dekadentnej elegancie. Počas obdobia slohu začína do architektúry prenikať asymetria. Symbolom secesie v Bratislave je obľúbený modrý kostolík (Kostol sv. Alžbety) ktorý bol pôvodne využívaný blízkym gymnáziom.

Znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné znaky, ktoré sa dajú v secesnom slohu spozorovať sú prírodné motívy spojené s organickými tvarmi. Secesný ornament poukazuje na kvalitu vtedajšieho cítenia, ktoré neprejavuje citové výkyvy. Na fasádach secesných budov sú mnohokrát používané pútavé až neobvyklé farebné odtiene. Sloh využíva prírodné tvary napr. listy, kvety, organizmy.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V architektúre sa v priebehu 19. storočia rozšírilo používanie nových materiálov akými boli oceľ, železo a sklo. Rôznorodosť používaných materiálov umožnila nové spôsoby vyjadrenia tvaru a farby. V neposlednom rade to bolo hľadanie novej identity v rýchlo sa meniacom svete, ktorý bol základom snažení umelcov secesie. Historizujúce štýly ako neogotika alebo novobarok stále menej zodpovedali duchu času mnohých umelcov, ktorí hľadali novú, samostatnú tvorbu vyjadrenia.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

19. storočie zaznamenalo obrovské spoločenské zmeny v Európe i Amerike rozšírením industrializácie, ktorej výsledkom bol vznik veľkého bohatstva, koncentrujúceho sa v nových priemyselných a obchodných centrách. Metódy masovej produkcie vytvorili nielen úplne novú triedu robotníkov, ale tiež veľkú škálu produktov dostupnejších pre široké vrstvy. V dizajne predmetov sa 19. storočie stále obracalo k starým vzorom antiky, gotiky, renesancie, baroka alebo štýlu Ľudovíta XV. Európa bola na vrchole svojej slávy. Tento umelecký štýl sa objavil v Európe a v Spojených štátoch po polovici 19. storočia a plne sa rozvinul okolo roku 1900. Vznikal v dobe, keď priemyslový brak začal prenikať do všetkých oblastí života a ako reakcia proti priemyslovej civilizácii, reakcia, ktorá sa dovolávala návratu k remeselnej výrobe, ktorá bola považovaná za liek proti škaredosti.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V secesnej architektúre výraznými osobnosťami boli: Škót Charles Rennie Mackintosch, Francúz Hector Guimard (vstupy do parížskeho metra), alebo z Česka Antonín Balšánek a Osvald Polívka (Obecní dům v Prahe). Belgičan Victor Horta a Henry van de Velde a Španiel Antoni Gaudi. Victor Horta bol priekopníkom secesie v Belgicku, novú architektonickú skladbu využil pri stavbe Solvayovho domu. V roku 1896 až 1899 postavil Horta v Bruseli Ľudový dom.

Secesia na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Secesná architektúra na Slovensku

Stopy secesie môžeme zhliadnuť na fasádach budov bohatších miest na Považí či na východnom Slovensku, na priečeliach môžeme zbadať rastlinný ornament, odvážnu asymetriu alebo maľbu zasnenej devy. Bohužiaľ Bratislava prišla o nádhernú secesnú dekoráciu, keď maliar Sujan inšpirovaný Gustavom Klimtom vymaľoval na priečelie hotela Deák obnažené postavy, ale prudérni mešťania sa poponáhľali a odvážnu maľbu onedlho odstránili. V meste Piešťany boli vybudované veľké kúpeľné domy Thermia Palace a Irma, ktoré sú bohato obdarené secesnou ornamentikou. V tridsiatych rokoch 20. storočia daroval hotelu obraz slávny maliar Alfons Mucha ako vďaku za vyliečenie jeho chorej dcéry. Na konci 20. storočia bola táto maľba odcudzená a nájdená až po piatich rokoch. Za slovenského predstaviteľa secesnej architektúry sa pokladá Dušan Jurkovič.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Moravčíková, Henrieta: Architektúra na Slovensku stručné dejiny. Bratislava, 2005. ISBN 80-8085-079-8. str. 130.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]