Secesná architektúra na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jakabov palác z konca 19. storočia

Secesia sa na Slovensko dostala ku koncu 19. storočia a na začiatku 20. storočia. Devätnáste storočie je obdobím obrovských zmien v architektúre, hľadania nových ciest a neobracať sa k stereotypu minulosti.

Vplyvy a príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rozvoj priemyslu a techniky priniesol nové typy stavieb, materiálov a napomohli vzniku ďalších štýlov. Tieto tendencie našli podporu aj v nových estetických teóriách. Nové vyjadrovacie prostriedky hľadali mimo klasickej tradície, v zdrojoch takých rozmanitých, ako boli technológie, národné mýty či ľudová architektúra. Slovensko však podstatnejšie prispelo k obrode architektúry nie v dekadentnej secesií, ale aj vo vitálnom pretavení národných podnetov. Dielo Dušana Jurkoviča patrí v tomto ohľade k tomu najlepšiemu čo krajina dala Európe.

Dušan Jurkovič[upraviť | upraviť zdroj]

Bol vybraný ako ideálny na prestavbu niektorých moravských kúpeľov na slovanský spôsob a neopakovať podobu západných kúpeľov. Na jeho luhačovických stavbách možno dobre rozlíšiť spôsob, akým sa stýka starší národopisný princíp s hlavným vývojovým prúdom, ktorý smeroval cez secesiu k moderne. Ďalšou významnou etapu vývoja k modernej architektúre boli dve vily, ktoré Jurkovič navrhol pre svoju rodinu v Brne a pre Dr. Náhlovského v Prahe. Obe sú pôdorysne tvarované v duchu anglických vilových stavieb. Vonkajší tvar sa prelamuje a z neho vystupujú jednotlivé vnútorné objemy. Po skončení vojny sa vrátil na Slovensko a navrhol pozoruhodnú stavbu – mohylu generála M. R. Štefánika na Bradle.

Spolkový dom v Skalici[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Spolkový dom v Skalici

Spolkový dom v Skalici je farebný objekt stojaci v radovej zástavbe, zaujímavý vyobrazeniami na priečelí a štíte budovy. Postavy a scény z dávnej minulosti už možno nie sú dnešnému človeku zrozumiteľné.

Typická secesná markíza je zo železa a zdobí ju rustikálny srdiečkový ornament. Podobný ráz majú aj závitnicové vzpery, ktoré vychádzajú z rustikálnych konzol a podopierajú presahujúcu strechu. Zaujímavá je aj farebnosť budovy. Teplú okrovú omietku oživujú modré rámy okenných otvorov a dverí, červené kovové prvky a zelená strešná krytina. Jurkovič totiž vytvoril neobyčajné spojenie rustikálnej drevenej kostry a modernej výplne. Bočné steny prepúšťajú svetlo vsunutými oknami v podobe hranolov s drobným štvorcovým rastrom. Polia medzi stĺpikmi konštrukcie zdobí ľudový ornament.

Spolkový dom ukazuje, ako sa dá majstrovsky spojiť secesná línia a ušľachtilý národopisný sentiment s geometrizmom moderny a jej úsilím pozdvihnúť prostý konštrukčný skelet na výtvarný prvok. Dušan Jurkovič sa málo všímal uhorské nacionalistické nadšenie a východiskom jeho tvorby boli moravsko-slovenské ľudové stavby. Plnokrvnú ľudovú výzdobu spojil so secesným ornamentálnym bohatstvom na interiéri jedálne v komplexe Pustovní na Radhošťom.

Nostalgická secesia[upraviť | upraviť zdroj]

Nostalgický nádych má secesia aj preto, lebo bola labuťou piesňou rakúsko-uhorskej šľachty. Napr. mauzóleum, ktoré dal postaviť Dionýz Andráši pre svoju manželku a pre seba v Krásnohorskom Podhradí.

Uhorská secesia[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol svätej Alžbety tzv. Modrý kostolík

Popri tradičných historizujúcich stavbách sa tu vytvorila osobitná uhorská secesia, ktorej predstaviteľmi boli najmä Ödön Lechner a István Medgyaszay. Jednou z najznámejších Lechnerových stavieb na Slovensku patrí kostol Sv. Alžbety zvaný Modrý kostolík (1909-1914) v Bratislave. Podľa jedného zo starších výkresov mal mať kostolík kupolu. Profilovaná ornamentálna krivka lemuje a rámuje základné architektonické tvary. István Medgyaszay bol autorom viacerých kostolov, ale najznámejší je prvý oceľobetónový kostol na Slovensku v Muli pri Veľkom Krtíši. Aj anjeli lemujúci atiku sú z toho istého materiálu.

Stopy secesie zostali na mnohých radových domoch bohatších miest na Považí či na východnom Slovensku. Niekedy zbadáme na ich priečeliach rastlinný ornament, smelú asymetriu alebo maľbu zasnenej devy.

V Piešťanoch postavili kúpeľné domy Thermia Palace a Irma, ktoré sú plné secesnej ornamentaliky v duchu oficiálnej budapeštianskej línie architektúry z konca secesie.

Viedeň[upraviť | upraviť zdroj]

Iná bola secesia prichádzajúca na Slovensko z Viedne. Na dunajskom nábreží v Bratislave stojí budova Filozofickej fakulty UK, ale pôvodne ju postavili ako vojenské veliteľstvo. Pripomínajú to helmice na atike. Budovu navrhol Josef Rittner. Dôstojná budova je zvonku neveľmi nápaditým ohlasom prác Otta Wagnera. Pôsobivá je však hlavná sála, ktorá dostala meno Moyzesova a v súčasnosti sa využíva na koncerty.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Architektúra na Slovensku, stručné dejiny, Henrieta Moravčíková
  • Dejiny architektúry 20. storočia, Matúš Dulla

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]