Otto Wagner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Otto Wagner
Otto Wagner
portrét Otta Wagnera

Narodenie 13. júl 1841
Penzing (Viedeň), Rakúske cisárstvo
Úmrtie 11. apríl 1918 (76 rokov)
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko

Otto Wagner (* 13. júl 1841 – † 11. apríl 1918) bol rakúsky architekt, urbanista a teoretik architektúry, predstaviteľ secesie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Otto Wagner svoje štúdium s technickým zameraním začal na Technische Hochschule vo Viedni, pokračoval na Bauakademie v Berlíne a štúdium dokončil v rokoch 1861-1863 na akademii vo Viedni. Svoje prvé tvorivé obdobie sa nieslo v robustnom a triezvom klasicistickom štýle a postupne plynulo prešiel k secesii. Patril k jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších architektov vo Viedni, preto dostal veľa verejných a akademických zákaziek.

1896 manifest Moderne Architektur, kde Wagner vyzdvihuje potrebu a dôležitosť nového prístupu k architektúre, kde princípy sú tvorené na základe účelnosti. Takýto prístup je citeľný hlavne v budove viedenskej poštovej sporiteľni. Pozdvihuje nový spôsob chápania umeleckej tvorby, kedy je potrebné pochopiť a uvažovať nad pojmom štýl. Wagner ho chápe ako prirodzený výsledok moderného pokroku a je spojený so stavebnou formou. Teda ide o odmietanie renesančnej a barokovej výzdoby, zároveň podpora čitateľnosti.

Neskôr sa stal profesorom viedenskej akadémie kde vyučoval žiakov, ktorí pokračovali v ceste modernej architektúry. V roku 1897 bolo vo Viedni skupinou umelcov založené hnutie Viedenská secesia, ku ktorému patrili Joseph Maria Olbrich, či Josef Hoffmann a Otto Wagner. Cieľom hnutia bolo postaviť sa proti tradičnému modernému umeniu a snaha o architektúru a umenie podporujúcu rozvoj modernej spoločnosti. Smerovanie ku kontrole bohatosti a organizácie výzdoby v prospech kockových tvarov blokov a v geometrickom ornamente.

Aj keď na sklonku života sa stretol s nepochopením zo strany viedenskej spoločnosti, Wagner svojimi návrhmi a spismi ovplyvnil obrovskú časť európskej architektonickej avantgardy.

Tvorba (Vybrané diela)[upraviť | upraviť zdroj]

Majolikový dom

Išlo o činžiakový dom, ktorý ako prvý nadobudol práva pre dôstojné bývanie pre obyčajných ľudí. Zaujímavý je aj okrem iného svojou farebnou fasádou zdobenom v secesnom štýle. Ide o keramickú dlažbu s ornamentálnymi kvetovými motívmi. Každý byt je rozlohou rovnako veľký a zároveň sa v rovnakej miere podieľa na výzdobe fasády. Na tomto Wagnerovom dome môžeme zreteľne vidieť zladenie výzdoby s architektúrou.

Wagnerova vila II

Uzatvorená kompozíia, symetria a strohé využitie výzdoby. Ide o stavbu, ktorá svojou hmotnou vyváženosťou vytvára „klasicistické dielo“. Svojou jednoduchosťou vytvára kontrast s bohato zdobenou Wagnerovou vilou I. Na fasáde sú viditeľné výraznejšie tvary kockových blokov, ktoré sú doplnené modrým geometrickým ornamentom a kovovými doštičkami.

Sankt Leopold V Steinhohe

Malý kostol v psychiatrickom ústave je modelovaný podobne ako Pavilon secesie (Joseph Maria Olbrich). Priečelie je v tvare štvorca a nad ním sa vypína veľká kupola, ktorú dopĺňajú vežičky. Dekoratívne formy sú triezvejšieho a usmerneného charakteru. Objekt je obložený mramorovými doskami.

Budova poštovej sporiteľne

Pôdorys je v tvare písmena V. popri pravouhlým a racionálnym tvarom je budova poznačená silným secesným dekorom. Zaujímavý je aj interiér, kde hlavná hala je prestropená s jemnou konštrukciou z kovu a skla v tvare polovičného oválu. Interiér je bez výrazných ozdôb.

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • DULLA, M. : Dejiny architektúry 20. stor. Bratislava, Skriptum 2002, 9, 10. ISBN 80-8085-079-8
  • Prinaová, F.- Demartiniová, E. : 1000 let architektury. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1
  • Wagner, Otto Österreich-Lexikon, biografia (po nemecky)
  • Otto Wagner www.greatbuildings.com, biografia (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]