Vernakulárna architektúra

Vernakulárna architektúra alebo v užšom zmysle ľudová architektúra je architektúra pojednávajúca o metódach, materiáloch a spôsobe konštrukcie využívajúcich lokálne zdroje ako odpoveď na lokálne potreby. Vernakulárna architektúra odkazuje na tradície, trendy, historický vývoj a prírodné danosti určitého územia v rámci dlhšieho časového úseku. Často je zatracovaná ako neohrabaná a hrubá, no na druhej strane má zástancov, ktorí ju považujú za samostatný prínos v súčasnom dizajne.^[1].

Na rozdiel od projektovanej architektúry sa vernakulárna zakladá na vedomostiach a postupoch odovzdaných z generácie na generáciu nadobudnutých hlavne, no nie len metódou pokus omyl. Toto samozrejme neseparuje architektov od vernakularity. Pojem si netreba zamieňať s tradičnou či tradicionalistickou architektúrou aj keď sa môžu z časti prelínať. Časom sa vernakulárna architektúra, mohla alebo môže ujať ako tradičná no nie naopak. V určitých prípadoch sa pojem rozširuje na všetku architektúru mimo akademickej obce.

Delenie a definície[upraviť | upraviť zdroj]

Termín vernakulárny je odvodený od Latinského vernaculus - otrocká štvrť v zadnej časti pánovej záhrady - v kontexte reči, vernakulárny odkazuje na jazyk používaný konkrétnou skupinou, alebo v určitom čase, alebo na určitom mieste. V architektúre hovorí o spôsoboch stavby vyvinutých a používaných v určitej lokalite ktoré neboli importované. Najčastejšie je aplikovaná na obytné budovy.^[2] Na Slovensku sa táto architektúra nazýva aj ako ľudová, v nemčine ako tradičná.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Prvú publikáciu zastávajúcu VA vydal Bernard Rudofsky v roku 1964 kniha sa volala Architecture Without Architects. Čerpal z výstavy Múzea moderného umenia. Kniha hovorí o zásluhách ťažko nadobudnutých vedomostiach obsiahnutých v dedičstve VA. Rudofského kniha bola zväčša založená na fotografiách, nie na výskume priamo na mieste. Viac odbornou bola kniha Encyclopedia of Vernacular Architecture of the World ktorú vydal v roku 1997 Paul Oliver z Oxfordského Inštitútu pre trvalo udržateľný rozvoj. Oliver v nej tvrdí že VA, nesúca v sebe adaptáciu na prostredie, bude nevyhnutná pre zachovanie kultúrneho aj hospodárskeho rastu v dlhodobom horizonte. Christopher Alexander, sa v knihe A Pattern Language, pokúša identifikovať spoločné črty VA v rôznych kultúrach. Howard Davis v knihe The Culture of Building poukazuje na situácie ktoré umožnili vznik niektorých postupov vo VA.

Popri tých čo sa zaoberajú výlučne VA sú tí, ktorí ju aplikujú v otázke každodenného života a odtiaľ až v sociológii. Tu mnohých ovplyvnila kniha The Practice of Everyday Life (1974) ktorú napísal Michel de Certeau. Architekt so súčasným ponímaním VA je Samuel Mockbee, ktorého priekopnícka práca s ateliérom Rural Studio je dobre známa a diskutovaná.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ľudová architektúra na Slovensku

Ľudová architektúra na Slovensku bola počas celých dejín odolná voči módnym slohovým vplyvom a primárnu úlohu zohrávala vždy funkcia. Zdobenie sa týkalo hlavne uličnej fasády a vsupov. V rámci urbanizmu sa domy líšili len málo a to práve ornamentálnym prejavom. Ľudová architektúra je silne naviazaná na prostredie, v ktorom vyrastá, hlavne materiálovo. Tvorí harmonický súzvuk s prírodou a poskytuje vynikajúce podmienky pre bývanie aj v porovnaní s novými domami. Nové nikdy samoúčelne nevytláčalo staré, overené stavebné postupy sa opakovali. Pekné príklady ľudovej architektúry môžeme nájsť v skanzenoch, hoci už nie v pôvodnom prostredí - klasickú ulicu tu nenájdeme.

Humanitárny rozmer[upraviť | upraviť zdroj]

Prínos vernakulárnej architektúry je zrejmý v situáciách tesne po prírodnej katastrofe pri výstavbe dočasných príbytkov. Práca Transitional Settlement: Displaced Populations, vytvorená organizáciou Shelter Centre hovorí o použití VA v rozmere humanitárnej pomoci a zdôrazňuje jej prínos a potrebu. V najkritickejších situáciách kedy treba osobám postihnutým prírodnou katastrofou aspoň nejaké zázemie a pocit bezpečia je VA dobrým riešením a môže tak zmierniť najťažšie chvíle.^[3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Ulica s terasovými domami vo viktoriánsko/eduardskom štýle
Iglu
Kópia zrubového domu, Valley Forge, USA
Domy na pilótach, Indonézia.
Payerhütte, horská chata vo Východných Alpách, Taliansko
Chata v Austrálskych alpách, Austrália
Chata na festivale Naadym, Tuviansko, Tos-Bulak
Apačský vikiap (chatrč pokrytá trávou)
Obytný dom Hundertwasserhaus Waldspirale od Hundertwassera v Darmstadte
Chatrč ľudí Toda v Indii
Obytné priestory v Kalifornii, 1946

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Typy stavieb:

Ostatné

Ľudia:

Organizácie:

Vernacular Architecture Forum

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Holm, Ivar (2006). Ideas and Beliefs in Architecture and Industrial design: How attitudes, orientations, and underlying assumptions shape the built environment. Oslo School of Architecture and Design. ISBN 82-547-0174-1.
↑ Dictionary definitions: http://dictionary.reference.com/browse/vernacular, http://dictionary.cambridge.org/define.asp?key=88049&dict=CALD Archivované 2008-10-07 na Wayback Machine, http://www.m-w.com/dictionary/vernacular
↑ "NGOs criticise tsunami shelters" BBC News - 22. december 2006

Ostatná literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

For 10 years Carl Pruscha, Austrian architect and United Nations-UNESCO adviser to the government of Nepal, lived and worked in the Himalayas (1964-74). He continued his acitivities as head of the design studio "Habitat, Environment and Conservation" at the Academy of Fine Arts Vienna. In 2004, he published: "Himalayan Vernacular" (Vienna: Schlebrügge.Editor)
R.W. Brunskill, Traditional Buildings of Britain: An Introduction to Vernacular Architecture
R.W. Brunskill, Illustrated Handbook of Vernacular Architecture, 1970.
Bernard Rudofsky, Architecture Without Architects: A Short Introduction to Non-Pedigreed Architecture
Bernard Rudofsky, Streets for People: A Primer for Americans