Preskočiť na obsah

István Medgyaszay

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
István Medgyaszay
maďarský architekt
Dielo
Významné stavbyKostol sv. Ladislava, Hurbanovo
Kostol sv. Alžbety, Muľa
Osobné informácie
Narodenie23. august 1877
 Budapešť, Maďarsko
Úmrtie29. apríl 1959 (71 rokov)
 Budapešť, Maďarsko
Odkazy
Spolupracuj na Commons István Medgyaszay
(multimediálne súbory na commons)

István Medgyaszay (rod. Benkó) (* 23. august 1877, Budapešť – † 29. apríl 1959, Budapešť) bol maďarský architekt, autor odbornej literatúry. Patril medzi významných maďarských secesných architektov. Vo svojej tvorbe čerpal z ľudovej, predovšetkým zo Sedmohradskej architektúry. Inšpiroval sa aj s umením ďalekého východu, a tieto motívy stvárnil z nového materiálu, zo železobetónu.

Život a dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje priezvisko Medgyaszay prijal až neskôr po svojej starej matke, Kornélii Medgyaszay. Jeho otec, Károly Benkó (1837 – 1893) bol murár a staviteľ. Matka, Kornélia Kolbenheyer. Ödön, jeho mladší brat, zomrel v mladom veku, starší brat Gyula Medgyaszay sa stal architektom.

V rokoch medzi 1893 a 1896 študoval na Štátnej priemyselnej škole v Budapešti odbor stavebníctvo, potom rok pracoval v ateliéri u Imricha Francseka. Zmaturoval v roku 1898, v ďalšom roku pracoval vo Viedni, potom sa tam prihlásil na Akadémiu výtvarných umení a súčasne na Viedenskú technickú univerzitu. (K. K. Technische Hochschule). Študoval u Otta Wagnera, silný vplyv mal na neho aj Ödön Lechner. Po dvoch rokoch, v roku 1902 prestúpil na technickú univerzitu v Budapešti. Svojim plánom Národného panteónu získal v roku 1903 cenu Akademia Gundel. Autorizovaným architektom sa stal v 1904 na Budapeštianskej technickej univerzite. Medgyeszay od roku 1904 precestoval jednotlivé regióny Uhorska, Francúzska, Švajčiarska a Nemecka, a skúmal charakteristické črty miestneho folklóru. Jeho cestopisy sa objavili v I. a II. zväzku knihy: „A magyar nép művészete“ – Umenie maďarského ľudu od D. Malonyaiho.

V tom čase celú Európu dobyla z ľudového folklóru čerpajúca secesia a jej anglická podoba „art nouveau“, ktorá priniesla nový spôsob tvorby interiérov s charakteristickými ornamentami. V Maďarsku to znamenalo inšpiráciu z ľudovej ornamentiky so zreteľom na jej nápaditosť a tvaroslovie. Takto sa stala secesia kolískou typickej maďarskej architektúry. Medgyaszay bol medzi prvými, ktorí poukazovali na estetické nedostatky vtedajšej železobetónovej architektúry. V roku 1908 sa uskutočnila jeho slávna prednáška vo Viedni: Umelecké riešenia architektúry železobetónu. Poukázal na riešenie konštrukcií novopostaveného divadla: montované nové konzoly balkónov, ornamentálne stropy, pergoly, držiaky svietidiel, moderné hlavice.

V roku 1911 skúmal staroveké kultúrne pamiatky na pobreží rieky Níl v Egypte a Sudáne. 1915 sa dobrovoľne prihlásil na vojenskú službu a slúžil na fronte, v tom istom roku sa oženil s Gabriellou Matrinovichou. Narodili sa im tri dcéry. Od roku 1927 bol súkromným docentom na technickej univerzite. Bol spolupredsedom Maďarsko-Indickej spoločnosti (Magyar-Indiai Társaság). 1932 odcestoval do Indie, kde veľa čerpal z pravekej východnej architektúry.

Najznámejšie diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Interiéry:

  • 1906 Maďarský pavilón na milánskej svetovej výstave
  • 1908 Vstupná miestnosť Veszprémskeho divadla
  • 1918 Hlavný pavilón výstavy vojenských exponátov na Margitszigete, Bp

Secesia na Slovensku v tvorbách Istvána Medgyaszaya

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je pomerne málo secesných sakrálnych architektonických pamiatok. Do tohto neveľkého počtu stavieb z prvého desaťročia nášho storočia patria dva kostoly nachádzajúce sa v južnej oblasti Slovenska. Jedným z nich je rímskokatolícky kostol svätej Alžbety v Muli z roku 1910, druhým je rímskokatolícky kostol svätého Ladislava v Hurbanove z roku 1912 – 1913. Obidve stavby projektoval významný maďarský architekt István Medgyaszay. V jeho životnom diele zohrávajú dôležitú úlohu a patria k najvýznamnejším realizovaným projektom.

  • Kathy Imre: Medgyaszay István, Akadémia kiadó, Budapest, 1979
  • J. Gerle, A. Kovács, I. Makovecz: A századforduló magyar építészete, Szépirodalmi könyvkiadó, Budapest, 1990
  • Kós Károly: Hármaskönyv, Irodalmi könyvkiadó, Bukarest, 1993

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]