Dušan Jurkovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dušan Samuel Jurkovič
slovenský architekt
Dušan Jurkovič
Narodenie 23. august 1868
Turá Lúka
Úmrtie 21. december 1947 (79 rokov)
Bratislava
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Dušan Jurkovič
Bronzová plastika Dušana Jurkoviča na Vajanského nábreží v Bratislave od Ladislava Snopeka z roku 1971

Dušan Samuel Jurkovič (* 23. august 1868, Turá Lúka – † 21. december 1947, Bratislava, pochovaný v Brezovej pod Bradlom) bol slovenský architekt, dizajnér a etnograf. Na jeho počesť sa od roku 1964 udeľuje Cena Dušana Jurkoviča.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Štefan Jurkovič
  • matka: Emília rod. Jurkovičová

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v národoveckej rodine. Otec bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a starý otec z matkinej strany Samuel Jurkovič bol zakladateľom Gazdovského spolku v Sobotišti.

V rokoch 1874 – 1878 navštevoval evanjelickú cirkevnú školu v Brezovej, v rokoch 1878 – 1884 maďarskú meštiansku školu v Šamoríne a nižšie gymnázium v Šoproni. V rokoch 1884 – 1889 pokračoval na štátnej škole remesiel vo Viedni, staviteľský odbor pod vedením profesora Rudolfa Feldschareka.

Pôsobil v ateliéroch u architektov B. Bullu a M. Urbánka, kde sa zdokonalil v architektúre. Po prvej svetovej vojne navrhol prvé montované domy, ktorými sa usiloval riešiť problémy slovenského stavebníctva. V roku 1921 zaviedol do praxe stavby domov z pálených veľkoplošných dielcov. Svoje priekopnícke myšlienky rozvinul v diele Skladacie rodinné domy z pálených tehliarskych výrobkov, ktoré vydal v roku 1947. Bol to prvý krok k prefabrikácii.

Za mnohostranné zásluhy a projekty mu v roku 1938 bratislavská univerzita udelila čestný doktorát. Bol aj nositeľom titulu národný umelec, ktorý mu udelili v roku 1946.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Na prelome 19. a 20. storočia vo všetkých európskych centrách architektúry vznikala nová vlna tvorby, ktorá prekonávala všetky zažité formy ako historizmus či jednotvárny eklektizmus. Nové smery sa uberali rozmanitými smermi a reflektovali, či už romantické ale i racionálne predstavy o bývaní a všetkom čo s tým súvisí. Snáď najvýraznejšia sa stáva záľuba v tradícii, detailoch a ornamente z nej vychádzajúcimi. Dušan Jurkovič ako architekt nadviazal na európske trendy modernej architektúry v prvej pol. 20. stor. Cieľavedome zužitkúval ľudovú architektúru. Je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry.

V roku 1887 navštívil výstavu ľudových výšiviek v Martine, kde ho zaujala vstupná veža „slovenskej brány“ od architekta Blažeja Bullu, ku ktorému v ďalšom roku nastúpil na krátku prax. Po nej v roku 1891 pracoval v projektovej kancelárii architekta Michala Urbánka v českom Vsetíne. S ním v roku 1891 navštívil Prahu a v ďalšom roku študoval ľudové staviteľstvo Valašska a spolupracoval na príprave národopisnej výstavy vo Vsetíne, kde realizoval expozíciu valašskej izby.

Počas rokov 1892 – 95 pokračoval v začatom štúdiu zameranom na staviteľstvo v dreve a veľa cestoval najmä po Moravskom Valašsku a západnom Slovensku.
V roku 1895 vyvrcholilo jeho úsilie v uskutočnení Národopisnej výstavy českoslovanskej v Prahe, ktorá sa stretla s veľkým ohlasom. Tým sa mu otvoria dvere k prvej veľkej objednávke pre Pohorskú jednotu Radhošť vo Frenštále, kde navrhol súbor turistických stavieb na Pustevniach.

V roku 1899 sa usadil v Brne, pôsobil už ako samostatný architekt a pohyboval sa v okruhu národne orientovanej brnenskej inteligencie. O rok neskôr vychádza jeho prvá publikácia „Pustevne v Radhošti“. Nasledujú jeho práce na vidieckej vile pre továrnika Roberta Bartelmusa pri Novom Městě nad Metují. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Boženou Bartelmusovou (1883 – 1965). Ešte predtým však navrhol a postavil komplex kúpeľných stavieb v Luhačoviciach.

Dva roky na to začal vydávať sériu zošitov pod názvom „Práce lidu našeho“, ktorých vyšlo celkovo 14. V roku 1906 postavil vlastnú vilu v brnenskej štvrti Žabovřesky, pri jej otvorení sa konala výstava jeho interiérových prác. V roku 1910 sa stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O tri roky neskôr sa stal majiteľom tehelne v Trnave a tým sa mu znovu otvorila možnosť styku s vlasťou. Počas prvej svetovej vojny pracoval v Krakove, kde navrhoval cintoríny a pomníky pre okres Žmigród v západnej Haliči.

Návrat na Slovensko a mohyla na Bradle[upraviť | upraviť zdroj]

Po vzniku Československej republiky sa vracia spať na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Stal sa vládnym komisárom pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku. Ešte v máji roku 1919 ho poverili prípravou smútočného obradu a pohrebu generála dr. Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Krátko na to začal pracovať na projekte mohyly na Bradle, ktorá dodnes ostáva v očiach verejnosti zrejme jeho najvýznamnejšou stavbou. V roku 1920 sa stal čestným členom Masarykovej Akadémie práce a začal sa zaoberať problematikou štandardizovanej výstavby rodinných domov na Slovensku.

V ďalšom období jeho života sa angažoval, už v úlohe generálneho predsedu Umeleckej besedy slovenskej, za zachovávanie archeologických a prírodných pamiatok na Slovensku. V roku 1924 sa stal predsedom Spoločnosti Slovenského vlastivedného múzea a spoluzakladateľom múzea v Bratislave. V roku 1929 sa stal predsedom novozaloženej Školy umeleckých remesiel v Bratislave a neskôr sa zaoberal typizovanou výstavbou školských budov pre slovenský vidiek. V rokoch 19301935 získal veľký počet ocenení z rôznych výstav umenia po celej Euroópe.

Lanová dráha Tatranská Lomnica – Lomnický štít[upraviť | upraviť zdroj]

V tridsiatych rokoch sa Dušan Jurkovič stretol so špecifickou výzvou – dať primeraný architektonický výraz technickému dielu umiestnenému v mimoriadne náročných podmienkach, keď sa v rokoch 1936 – 1937 riešili projekty staníc lanovej dráhy na Lomnický štít.

II. svetová vojna a povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

K jeho 70. narodeninám usporiadala Umelecká beseda slovenská veľkú výstavu jeho celoživotného diela. Počas druhej svetovej vojny aktívne podporoval účasť svojich synov v protifašistickom odboji a sám reagoval na vzniknuté udalosti sériou náčrtov pre pamätníky. V roku 1946 sa zúčastnil na konferencii v Londýne o znovuvybudovaní zničených miest a možnostiach využitia montovaných obytných domov. V tom istom roku ešte stihol vydať publikáciu „Skladacie domky rodinné z pálených tehliarskych výrobkov“.

Zomiera 21. decembra 1947 v Bratislave. O necelý rok neskôr boli jeho pozostatky prevezené na cintorín v Brezovej pod Bradlom.

In memoriam mu bol udelený Rád T. G. Masaryka I. Triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Za mohylu na Bradle vyznamenaný Veľkou Katzovou cenou Československej akadémie vied a umení (1933). Národný umelec (1946).

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1892 Národopisná výstava vo Vsetíne
  • 1895 Národopisná výstava českoslovanská v Prahe
  • 1906 výstava interiérovej tvorby pri príležitosti dokončenia stavby vlastnej vily
  • 1938 výstava Diela Dušana Jurkoviča v sieni Umeleckej besedy slovenskej
  • 1945 – 1946 výstava životného umeleckého diela národného umelca architekta Dra.h.c Dušana Jurkoviča v Prahe
  • 1971 výstava Diela Dušana Jurkoviča v Bratislave
  • 1988 výstava Dušan Jurkovič v Zlíne
  • 1993 Dušan Jurkovič – súborná výstava architektonického diela, Bratislava

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Štefánikova mohyla na Bradle od Dušana Jurkoviča.
  • 1891
    • kostol sv. Cyrila a Metoda v Bratřejove
  • 1892
    • Valašská izba- Národopisná výstava vo Vsetíne
    • Nová Radnica vo Vsetíne
  • 1893
    • Valašská a Čičmanská zádruha, Oravský dom – Narodopisná českoslovanská výstava v Prahe
  • 1896
    • Občanská záložna vo Vsetíne
    • Rozhľadna na vrchu Brňov (návrh)
  • 1900
    • Stavba a zariadenie vily na Rezku pre R. Bartelmusa
  • 1902
    • Kúpele Luhačovice, regulačný plán Luhačovíc
    • Kaviareň A. Polenka v Brne (návrh)
    • Vila j. Pospíšila, Brno
    • Rodinný dom J. Bartoňa, Královo pole
  • 1904
    • Spolkový dom v Skalici
    • Penzionát Vesna v Brne
    • Výstavná vitrína pre Londýn
    • Nábytok pre dr. J. Jeništu
    • Adaptácia vily a továrne j. Martinovského, Borovnice na Morave (návrh)
  • 1905
    • obecný dom v Hospozíne (návrh)
    • Sv. Hostýn:prestavba kaplnky (návrh)
    • Hotel Luhačovice (návrh)
  • 1906
    • Kúpele Luhačovice
    • Vila Dušana Jurkoviča
    • Obchodný dom j.Patrného, Jaroměře (návrh)
  • 1907
    • Vila F. Nováka, Luhačovice
    • Hronov nad Mětují, návrhy typizovaných rodinných domov
    • Dom B. Němcovej, Jičín
  • 1908
    • Kúpele Luhačovice, druhý kupeľný dom
    • Hostinec j. Vlka, Kuřim u Brna
    • Nájomný dom B. Škardu v Brne
  • 1909
    • Molitorov, Zámok j. Veselého prestavba
    • Nové město nad Mětují, Zámok J. Bartoňa
    • Mestská elektráreň, Boskovice
  • 1910
  • 1912
    • Chata s rozhľadňou na vrchu Dobrošov
  • 1916
    • Vojenské cintoríny a pamätníky
    • Útulňa invalidov na Magure (návrh)
  • 1920
    • Kolónia robotníckych domov Dynamitka pri Bratislave
  • 1921
  • 1922
    • Zámok vo Zvolene – sídlo župného úradu (návrh)
  • 1923
    • Rodinné domy aj vlastná vila, Lermontovova ulica, Bratislava
  • 1925
  • 1928
  • 1928
    • Činžovné domy a vily – Legionárske stavebné družstvo – Bratislava – Ursínyho
  • 1929
  • 1932
    • Typové rodinné domy z dreva (návrh na 5 typov)
  • 1933
    • Pamätník obetiam I. svetovej vojny, Becherov
  • 1934
    • Škola s oceľovou konštrukciou
    • Administratívna budova firmy na káble, Bratislava
  • 1936
  • 1937
    • Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
  • 1938
    • Epidemiologická nemocnica v Bratislave (návrh pre užšiu súťaž)
  • 1939
    • Pomník Ľudovíta Štúra v Modre
  • 1940
    • Úprava budovy Energoprojektov Bratislave
    • Mauzóleum padlým na bojisku druhej svetovej vojny (návrh)
  • 1941
    • Úprava Slovenskej hypotečnej banky v Bratislave
    • Prístavba kartonážnej fabriky Tekla, Skalica
  • 1942
    • Návrhy pre Západoslovenské elektrárne
    • Prestavba tehelne, Stará Turá
    • Adaptácia Slovenskej banky, Banská Bystrica
  • 1943
    • Rodinný dom v Bratislave
    • Náhrobok M. J. Hurbana, Modra
  • 1944
    • Cintorín, Brezová pod Bradlom
  • 1945
    • Hospodárska usadlosť do 8 ha
    • Typové rodinné domy z tehliarskych výrobkov
  • 1947
    • Kultúrny dom, Čierny Balog
    • Pamätník slovenského národného povstania, Kremnička
    • Úprava mohyly na Bradle
    • Hrobka dr. M. Hodžu, Martin (návrh)

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pomník Dušana Jurkoviča od L. Snopka a J. Světlíka (1973); Dunajské nábrežie, Bratislava;
  • od 1964 Cena Dušana Jurkoviča za architektúru

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]