Jurkovičova tepláreň
| Jurkovičova tepláreň | |
| coworkingové centrum, kaviareň, reštaurácia, galéria | |
 Jurkovičova tepláreň po rekonštrukcii
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Súradnice | 48°08′38″S 17°07′33″V / 48,1438°S 17,1257°V |
| Autor | Dušan Jurkovič |
| Štýl | funkcionalizmus |
| Vznik | 1942 |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 11561/2 |
| - dátum zápisu | 23. 4. 2008 |
 Poloha v rámci Bratislavy
| |
| Webová stránka: skypark.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Jurkovičova tepláreň (pôvodný zaužívaný názov: Bratislavská tepláreň)[1] je rekonštrukciou starej funkcionalistickej budovy Bratislavskej teplárne v Starom Meste, ktorá bola pôvodne navrhnutá Dušanom Jurkovičom, ako súčasť vtedajšej industriálnej časti mesta.[2] Dnes je sídlom coworkingového centra BASE, kaviarne, reštaurácie a galérie.[3]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Jurkovičova tepláreň bola vybudovaná v bývalej industriálnej časti Bratislavy, medzi ulicami Čulenova, Továrenská a Bottova. Navrhnutá bola slovenským architektom Dušanom Jurkovičom, ktorý spolupracoval so Západoslovenskými elektrárňami[4] a je považovaný za zakladateľa modernej architektúry na Slovensku.[5] Areál teplárne bol vystavaný vo vojnových 40. rokoch na pozemkoch rafinérie minerálnych olejov Apollo. Bol budovaný postupne, v súlade s meniacimi sa technológiami a architektonickými výrazmi. Samotnú budovu teplárne, ktorá tvorila najstaršiu časť areálu, kotolňu a turbínovú halu, začali stavať v roku 1941 a dokončili ju v roku 1942.[4]
16. júna 1944 americké bombardéry zaútočili na rafinériu Apollo, Zimný prístav a Štefánikov most v Bratislave. Bombardovaním bola čiastočne zasiahnutá a zničená aj budova teplárne.
V období do 70. rokov 20. storočia boli postavené ďalšie dve turbínové haly, vodné hospodárstvo, trafostanica, a druhá kotolňa s rozvodňou a velínom, obehovými čerpadlami a olejovým hospodárstvom. Dominantnou črtou areálu sa stal komín.[4]
Jej prevádzka bola utlmená koncom 20. storočia, následne niekoľko rokov budova chátrala.[6]
23. apríla 2008 získala pre svoje architektonické kvality titul národnej kultúrnej pamiatky (číslo ÚZPF 11561/2).[1]
Rekonštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2018 získala spoločnosť Penta Real Estate povolenie na revitalizáciu Jurkovičovej teplárne a bola opäť skolaudovaná v roku 2021.[7] Rekonštrukcia budovy bola koncipovaná takým spôsobom, aby zachovala pôvodné časti pamiatky ako sú štruktúra strechy, do priestoru zasadený reštaurovaný žeriav, pamiatkovo chránené násypníky uhlia či pôvodné tehlové steny. Zachovaných bolo presne 31 736 tehál z pôvodnej fasády, z ktorých mnohé boli využité v interiéri po rekonštrukcii.[2][8]
Účelom budovy po revitalizácii je prevádzka kaviarne, galérie a reštaurácie. Zároveň je sídlom centra flexibilných kancelárií BASE.[8]
Autori rekonštrukcie:
- Hlavný architekt konverzie: Martin Paško a tím DF Creative Group – adaptácia interiérových priestorov
- Spoluautori architektonickej časti: Zuzana Zacharová, Eva Belláková, Matúš Podskalický, Martina Michalková, Alexandra Havranová
- Obnova fasád a strešného plášťa: Pavol Pauliny, Vlasta Viglašová, Ján Kresan / PAMARCH, spol. s r.o.
- Fit-out nájomných priestorov: Ján Antal, Barbora Babocká / Studio Perspektiv s.r.o
- Spolupráca: Roman Bányai (hlavný inžinier projektu); Marta Pichová, Ivan Holub (obnova fasád a strešného plášťa); Pavol Pribylinec, Juraj Prokipčák, Mária Kubaliaková (stavebná časť)
- Statika: Peter Gavaľa
SKY PARK[upraviť | upraviť zdroj]
Výstavba projektov SKY PARK Residence, SKY PARK Offices a rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne prispeli do výraznej revitalizácie pôvodnej industriálnej časti mesta, ktorá bola zasiahnutá bombardovaním v roku 1944, počas 2. svetovej vojny.
SKY PARK Residence bude tvoriť päť rezidenčných veží, z ktorých 3 už sú dokončené. Veže boli navrhnuté svetoznámou architektkou Zahou Hadid a zároveň sa stali jedným z jej posledných projektov pred smrťou. Budova SKY PARK Offices navrhnutá štúdiom Vietzke & Borstelmann Architekten, bola dokončená v roku 2021. Súčasťou areálu je taktiež park, s viac než 35 000 m² zelene, ktorý navrhol Igor Marko v spolupráci s Townshend Landscape Architects.[3][9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Jurkovičova Tepláreň – odkaz minulosti, symbol prítomnosti [online]. [Cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
- ↑ a b SKY PARK by Zaha Hadid [online]. skypark.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online.
- ↑ a b c Kotolňa a turbínová hala. In: Register modernej architektúry [online]. Register modernej architektúry, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
- ↑ Dušan Samuel Jurkovič [online]. www.archinfo.sk, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
- ↑ Vznik bratislavského zimného prístavu [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2020-05-19, [cit. 2021-10-25]. Dostupné online.
- ↑ Stavebné povolenia : SU2018 388 [online]. www.staremesto.sk, [cit. 2021-10-22]. Dostupné online. (slovak)
- ↑ a b Jurkovičova Tepláreň [online]. Bratislava: Penta Real Estate, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
- ↑ SKY PARK Residence [online]. Bratislava: Penta Real Estate, [cit. 2022-01-11]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jurkovičova tepláreň
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Jurkovičova tepláreň na webe projektu Sky Park