Stará Turá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°46′36″S 17°41′56″V / 48,776667°S 17,698889°V / 48.776667; 17.698889
Stará Turá
mesto
Stara tura kostol.jpg
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Región Kopanice
Vodný tok Tŕstie
Nadmorská výška 279 m n. m.
Súradnice 48°46′36″S 17°41′56″V / 48,776667°S 17,698889°V / 48.776667; 17.698889
Rozloha 50,94 km² (5 094 ha) [1]
Obyvateľstvo 8 764 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 172,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1392
Primátor Leopold Barszcz[3] (nezávislý)
PSČ 916 01
ŠÚJ 506524
EČV NM
Tel. predvoľba +421-32
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Ulica SNP 1/2
916 01 Stará Turá
E-mailová adresa msu@staratura.sk
Telefón 032 / 746 16 11
Fax 032 / 776 42 76
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Stará Turá
Webová stránka: www.staratura.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Vodná nádrž Dubník

Stará Turá (maď. Ótura, nem. Alt Turn) je mesto na západnom Slovensku ležiace na juhozápade Trenčianskeho kraja na moravsko-slovenskom pomedzí.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Mesto sa nachádza v severnej časti Myjavskej pahorkatiny, v regióne Kopaníc, na potoku Tŕstie. Na moravskej strane hraničí s Juhomoravským krajom. Mesto so svojím okolím patrí do Podjavorinského kopaničiarskeho kraja. Svedčí o tom i množstvo miestnych častí a kopaníc v okolí, rozprestierajúcich sa medzi Malými Karpatami a Bielymi Karpatami. Konfesionálne rozdelenie obyvateľstva podľa sčítania z roku 2001 je 45,5 % evanjelici a českobratská cirkev, 27,3 % katolíci a 23, 6 % bez náboženského vyznania.

Mestom prechádza cesta II/581 a železničná trať Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou. Stará Turá leží 10 km západne od Nového Mesta nad Váhom a 10 km východne od Myjavy.

Časti mesta[upraviť | upraviť kód]

Ulice[upraviť | upraviť kód]

  • Dibrovova
  • Dr. D. Úradníčka
  • Družstevná
  • Hlubockého
  • Holubyho
  • Hurbanova
  • Husitská cesta
  • Hviezdoslavova
  • Jiráskova
  • Komenského
  • Kozmonautov
  • Lipová
  • Lúčna
  • Ľ. Podjavorinskej
  • Mierová
  • Mýtna
  • Nám.Dr.Alberta Schweitzera
  • Nám. sestier Royových
  • Nám. slobody
  • Němcovej
  • Sadová
  • Sasinkova
  • Slnečná
  • SNP
  • Stará Tehelňa
  • Športová
  • Štefánikova
  • Štúrova
  • Uhrova
  • 8. apríla

Vodné toky[upraviť | upraviť kód]

  • Potok Tŕstie (niekedy sa udáva ako Topolecký potok alebo Dudváh)
  • Potok Kostolník

Vodné plochy[upraviť | upraviť kód]

  • Dubník I a II

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvá písomná zmienka o Starej Turej je z roku 1392, keď sa spomína v darovacej listine kráľa Žigmunda ako obec patriaca Čachtickému hradu, ktorý v tom čase dostal Stibor zo Stiboríc. Súčasťou čachtického hradného panstva bola Stará Turá až do zániku feudalizmu v Uhorsku.

Rozvoj Starej Turej možno datovať od roku 1467, keď ju kráľ Matej Korvín povýšil za preukázané zásluhy pri chytení Jána Švehlu na poddanské mestečko (oppidum). Na základe udeleného privilégia boli Staroturania oslobodení od platenia tridsiatku a iných mýtnych poplatkov vo všetkých krajinách uhorskej koruny. Toto privilégium, ktoré pomáhalo obchodnej a trhovej činnosti mestečka, niekoľkokrát potvrdili ďalší uhorskí panovníci.

Keď chudobná pôda, najmä na kopaniciach, nestačila uživiť obyvateľstvo, hľadali Staroturania možnosti vo výrobe a predaji po domácky zhotovovaného dreveného riadu. Popri tejto tradičnej výrobe, ktorá sa zachovala dodnes, je potrebné spomenúť obuvníkov a kožušníkov, mlynárov, stolárov, tokárov, kováčov i hrnčiarov. Stará Turá mala mlyny, valchy, vyhne, varilo sa tu pivo, pestoval šafran a vyrábal papier. V okolí Starej Turej sa chovalo veľké množstvo kráv, z ktorých mlieka sa po úprave vyrábalo topené maslo. Staroturania sa preslávili aj ako prví zakladatelia bryndziarní na Slovensku.

Starej Turej sa stratami na životoch i veľkými materiálnymi škodami (mesto takmer vyhorelo) nevyhli ani udalosti v roku 1848.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Husitská veža, samostatne stojaca murovaná veža s ihlancovou helmicou zo 17. storočia. Pôvodne išlo o kostolnú vežu kostola Najsvätejšej Trojice, no po jeho požiari v roku 1770 a jeho následnom opustení stojí solitérne v areáli mestského cintorína. Pomenovanie Husitská vychádza z povesti, že vežu vybudovali Hustiti, tá je však historikmi vyvrátená. Slúžila taktiež ako strážna veža čachtického panstva.
  • Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová baroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1748. Iniciátorom stavby kostola bol miestny zemepán Juraj Erdödy. Klasicistickými úpravami prešiel v rokoch 1830, 1856 a 1868. V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár. V hornej časti oltára je sochársky spracovaná alegória sv. Trojice. Po stranách oltára sa nachádzajú sochy sv. Petra a Pavla. Súčasťou oltára sú aj dva barokové svietniky zo 17. storočia. Uprostred oltára je obraz Nanebovzatia Panny Márie pochádzajúci z Viedne. Bočné oltáre sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa sú barokové z 18. storočia. Súčasťou interiéru sú aj barokové lavice z rovnakého obdobia. Organ je z roku 1950 od firmy Rieger z Krnova.[4] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1784-1806. Posviacka chrámu sa konala 24. nedeľu po Sv. Trojici, ktorá pripadla na 21. november 1784. V interiéri sa nachádza barokový oltár so sochami Mojžiša a Árona a novším obrazom od maliara Kováčika z roku 1939. Kazateľnica je rokoková, prenesená sem z iného staršieho kostola. Krstiteľnica je baroková z 18. storočia, nesená trojramennou volutovou nohou. Organ pochádza z roku 1873.[4] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami. Veža je členená pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
  • Obecný dom, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena U zo začiatku 17. storočia. Barokovo bol upravený v rokoch 1715 a 1772.[5] Fasáde dominuje na os umiestnený oblúkový portál s kamenným ostením. Okná prvého poschodia majú nadokenné rímsy nesené konzolami.
  • Náhrobok Jána Pottfaya, klasicistická architektúra z roku 1882.[6] Ján Pottfay (1778-1848) bol mestský úradník, ktorý bol zabitý počas Slovenského povstania v roku 1848. Náhrobok vznikol z iniciatívy mešťanou Starej Turej. Náhrobok je koncipovaný ako podstavec s nápisovou tabuľou a nad ním pätka a časť drieku kanelovaného stĺpu ako symbol pominuteľnosti.
  • Pranier, kamenná malá architektúra v štýle klasicizmu z roku 1805.[7]

Pomníky[upraviť | upraviť kód]

  • Nárcie – osada vypálená nacistami počas SNP
  • pamätník SNP v Hlavine
  • pomník I. D. Dibrova – pred Hotelom Lipa, v lese pod Veľkou Javorinou
  • pomníky rumuských vojakov padlých pri oslobodzovaní mesta v apríli 1945
  • pamätník obetiam prvej svetovej vojny
  • pamätník osloboditeľov
  • pamätná tabuľa na mieste bývalej synagógy
  • pamätník prof. Jozefa Roháčka

Hudba[upraviť | upraviť kód]

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Mestom prechádza jednokoľajná železničná trať ŽSR 121 Nové Mesto nad Váhom – Vrbovce – Veselí nad Moravou daná do prevádzky 1. septebmbra 1929. Mesto sa nachádza na spojnici medzi mestami Myjava a Nové Mesto nad Váhom.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť kód]

Kristína Royová

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie [online]. Oficiálne stránky mesta Stará Turá. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stará Turá.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]