Kočovce
| Kočovce | |
| obec | |
 Kaštieľ Rakovských
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom |
| Región | Považie |
| Nadmorská výška | 183 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′00″S 17°53′00″V / 48,750000°S 17,883333°V |
| Rozloha | 15,32 km² (1 532 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 795 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 117,17 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1321 |
| Starosta | Monika Kopúnová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 916 31 |
| ŠÚJ | 506125 |
| EČV (do r. 2022) | NM |
| Tel. predvoľba | +421-32 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Kočovce | |
| Webová stránka: kocovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kočovce sú obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom, 183 m n. m.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Geografickou dominantou krajiny je masív Sochoňa (493 m n. m.) a masív Skalky (293 m n. m.) majúci bridlicový charakter.
Časti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Kočovce pozostáva z troch miestnych častí: Rakoľuby, Beckovská Vieska a samotných Kočoviec.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Najstaršie osídlenie územia Kočoviec z prehistorickej doby dokazuje nález črepov a štiepaných kamenných nástrojov na Kočovskej Skalke pochádzajúci pravdepodobne z mladšej doby kamennej. Obec vznikla zlúčením troch samostatných obcí v roku 1960.
V nej sú vedené ako obec, či zem Kočovce. Kým Veľké (tiež Horné) Kočovce patrili panstvu Beckov (hrad), Malé (Zemianske) Kočovce vlastnilo niekoľko zemianskych rodín. Okrem kočovských rodin to boli rodiny Kálnických, Rakoľubských, Dubnických a Príleských. Práve podžupan Príleský dal v roku 1730 postaviť súčasnú dominantu obce, barokový kaštieľ. Veľké a Malé Kočovce sa zlúčili v roku 1892. Obyvateľstvo sa v minulosti živilo najmä poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Historickým symbolom obce je podľa najstaršej pečatnej pamiatky z roku 1784 vŕba vyrastajúca pri potoku.
Rakoľuby vystupujú v stredovekých listinách po prvýkrát v roku 1262 pod názvom Rakolup, 1340 Rakalap a 1501 Rakoluby. V čase najstarších písomných pamiatok bola obec majetkom rodov z Rakoľúb, Kálnice a Kočoviec. Neskôr ju vlastnili šľachtické rodiny Dubnických, Medňanských, Marcibáni a naposledy Bánoci. V obci bol v rokoch 1650-1655 postavený neskororenesančný kaštieľ. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo poľnohospodárstvom. V 19. storočí tu pracovala pálenica. Historickým symbolom obce je podľa obecnej pečate z roku 1840 rak.
Beckovská Vieska sa po prvýkrát objavuje v písomných prameňoch v roku 1396 v tvare Wiezka. V tom čase patrila polovica obce panovníkovi. V 17. storočí bola rozdelená na Hornú a Dolnú Viesku. V 17. storočí patrila pod majetkovú správu Beckovského panstva. Z prvej polovice 19. storočia pochádzala v súčasnosti zbúraná jednopodlažná budova kúrie. Tak ako v predchádzajúcich obciach bolo hlavným zamestnaním obyvateľov poľnohospodárstvo, čo sa odrazilo aj na historickom symbole obce, ktorý podľa pečate z roku 1740 pozostáva z kompozície dvoch kosákov.
V roku 1940 vybudovali Štátne lesy diviačiu oboru, ktorá sa rozkladá na 500 ha lesa. V obore sa chová diviačia zver a muflóny. V obci sa každoročne v auguste konajú hodové slávnosti a futbalový medziobecný turnaj O Putovný pohár starostu.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Kaštieľ v Rakoľuboch, dvopodlažná trojtraktová neskororenesančná stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1650-1655. V roku 1730 prešiel barokovou úpravou. Poslednou úpravou prešiel v roku 1959.[4] Fasáde dominujú dva nárožné arkiere nesené kamennými konzolami. Okná sú dekorované šambránai s jednoduchými nadokennými rímsami. V súčasnosti je stavba nevyužíva a chátra.
- Kaštieľ Rakovských, jednopodlažná dvojtraktová trojkrídlová pôvodne baroková stavba z roku 1730.[5] Stavbu nechali pôvodne vybudovať Príleskí, neskôr patrila Rakovským. V roku 1880 prešiel romantickou úpravou a bol rozšírený. V tomto období patril Gejzovi Rakovskému, politikovi a významnému botanikovi a ovocinárovi. Po roku 1945 bol Rakovským znárodnený a upravený na internát. V rokoch 1967-1972 bol zrekonštruovaný Stavebnou fakultou STU, ktorej slúži i dnes na vzdelávacie a rekreačné účely[6]. Kaštieľu dominuje stredný rizalit s trojosovým arkádovým portikom z liatinových stĺpov.[7] Nárožia stavby sú dekorované bosážami polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. V okolí sa nachádza prírodnokrajinársky park so vzácnymi drevinami a pôvodné hospodárske budovy.[8] Súčasťou kaštieľa je aj koniareň. V jej obnovených priestoroch poskytujú hippoterapiu pre postihnuté deti a výcvikové jazdy pre verejnosť. Každoročne organizujú Deň otvorených dverí pre deti s postihnutím, v auguste sa koná súťaž v parkúrovom skákaní O Považský pohár.
- Mauzóleum Rakovských na Skalke, pohrebná kaplnka členov rodu, historizujúca stavba na pôdoryse gréckeho kríža z roku 1912. Vybudovať ju nechal Anton Rakovský posledný majiteľ miestneho kaštieľa. V roku 2010 bol objekt obnovený. Fasády hrobky sú členené kvádrovaním, vstup je riešený ako oblúkový portikus. Nad krížením pôdorysu je umiestnený oktogón ukončený ihlancovou helmicou.
Zaniknuté pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- V Beckovskej Vieske stával kaštieľ, ktorý vlastnil a kde sa zdržiaval Móric Beňovský.[9]
-
Chátrajúci kaštieľ v Rakoľuboch -
-
-
Mauzóleum Rakovských -
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Učebno-rekreačné zariadenie Kočovce [online]. www.svf.stuba.sk, [cit. 2020-07-02]. Dostupné online.
- ↑ Kočovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Prameň : Kráľ kráľov [online]. www.pramen.info, [cit. 2022-09-08]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kočovce
