Nové Mesto nad Váhom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennom okrese pozri Nové Mesto nad Váhom (okres).
Nové Mesto nad Váhom
mesto
Kostol Narodenia Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Región Považie
Vodné toky Váh, Klanečnica
Nadmorská výška 195 m n. m.
Súradnice 48°45′17″S 17°49′51″V / 48,754722°S 17,830833°V / 48.754722; 17.830833
Rozloha 32,58 km² (3 258 ha) [1]
Obyvateľstvo 19 355 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 594,08 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1263
Primátor František Mašlonka[3] (nezávislý)
PSČ 915 01
ŠÚJ 506338
EČV (do r. 2022) NM
Tel. predvoľba +421-32
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Čsl. armády 1
915 01 Nové Mesto nad Váhom
E-mailová adresa msu@nove-mesto.sk
Telefón 032 / 740 22 19
Fax 032 / 740 21 11
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Nové Mesto nad Váhom
Webová stránka: nove-mesto.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Nové Mesto nad Váhom (maď. Vágújhely, nem. Waagneustadt) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji, vzdialené asi 23 km od mesta Trenčín.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na strednom Považí, v severnej časti výbežku Podunajskej nížiny pri úpätí Malých Karpát. Nové Mesto nad Váhom leží na pravom brehu Váhu, na sútoku s Klanečnicou, v nadmorskej výške 195 m n. m.

Mestom vedie cesta I/61 (Trnava – Trenčín), I/54 (smer na Moravu) a II/504 (na Vrbové), východne od mesta je poza Váh trasovaná diaľnica D1. Železničnú trať Bratislava – Žilina tu križuje trať do Veselí nad Moravou. Nové Mesto leží 25 km juhozápadne od Trenčína, 12 km východne od Starej Turej a 19 km severne od Piešťan.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa skladá zo 7 oficiálne stanovených mestských častí: Centrum I., Centrum II., Centrum III. a Mnešice, Dolné Samoty a okolie, Hájovky a okolie, Javorinská a okolie, Rajková a okolie. Tie sa ďalej členia na mestské štvrte: Mnešice, Izbice, Hájovky, Rajková, Záhumenice, Horné Samoty, Dolné Samoty, Lúka I., Lúka II.,Centrum I., Centrum II., sídl. Javorinská.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zelená voda – jazero po vyťažení štrkopieskov v tesnej blízkosti mesta slúži na rekreačné účely

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V miestnej časti Mnešice bolo objavené praveké sídlisko a nálezisko z paleolitu, eneolitu, popolnicové sídlisko z mladšej doby bronzovej a veľkomoravské hroby. Zo slovanskej osady sa neskôr vyvinula trhová osada vďaka dobrej polohe na križovatke ciest Považím a na Moravu s brodom cez Váh. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1253, keď Belo IV. udelil slobody mešťanom za vernosť pri tatárskom vpáde. O vyspelosti sídla v ranom období po jeho založení svedčia fragmenty románskeho kostola tvoriace súčasť farského Kostola narodenia Panny Márie a len v roku 2014 archeologicky doložené základy stredovekého karnera kruhového pôdorysu pravdepodobne z polovice 13. storočia južne od kostola.[4] Od roku 1388 patrila k panstvu obec Beckov až do roku 1550, keď dostala mestské výsady. Roku 1440 napadli mesto husiti, 1530 a 1559 Turci a v období stavovských povstaní 1705 cisárske vojská. V 16. a 17. storočí boli postavené hradby. V 19. storočí nastal rozvoj remesiel, z mesta sa stalo stredisko obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, najmä obilím. V roku 1870 sa tu odohralo prvé slovenské divadelné predstavenie. V roku 1875 bola založená tlačiareň.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci – 95,07 %
Česi – 1,73 %
Rómovia – 0,56 %
Maďari – 0,18 %
Nemci – 0,16 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

rímski katolíci – 55,96 %
bez vyznania – 23,29 %
protestanti (hl. evanjelici a. v.) – 13,84 %
grécki katolíci – 0,23 %
a iní

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, súčasť komplexu prepozitúry, trojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo rokov 1414-1423. Vznikol na mieste staršej románskej stavby z prvej polovice 13. storočia, z ktorej sa dochovala veža s ústupkovým portálom so stĺpikmi s bobuľovými hlavicami.[5] Donátorom kostola bol Stibor zo Stiboríc, ktorý tu založil augustiniánsku prepozitúru a jeho syn Stibor II., ktorý pokračoval v otcovom donátorskom diele. Gotický objekt mal pôvodne podobu oktogonálnej centrály s predĺžením v presbytériu, v našich podmienkach unikátnu. V období reformácie slúžil kostol evanelikom. Ranobarokovou úpravou prešiel v rokoch 16671675, keď bol priestor oktogónu rozdenený na trojlodie. Iniciátorom úpravy bol vtedajší prepošt Jakub Haško. Interiér bol doplnený o honosnú barokovú štukovú výzdobu s ikonografickým programom oslavuúcim Pannu Máriu a katolícku cirkev, dielo talianskych štukatérov. V interiéri kostola sa nachádza súbor ranobarokových oltárov, hlavný oltár Narodenia Panny Márie Kráľovnej anjelov a štyri bočné oltáre sv. Pavla Apoštola, Panny Márie Dolorosy, sv. Petra Apoštola a sv. Michala Archanjela. V 18. storočí bol priestor doplnený o barokovú kazateľnicu a dve prístenné krstiteľnice.[6] Krížová cesta je dielom J.B. Klemensa. V kostole bola objavená pravdepodobne románska krstiteľnica s reliéfmi levov, dnes umiestnená v Podjavorinskom múzeu. Gotická socha Madony z tohto kostola sa dnes nachádza v Koryčanoch na Morave. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruovo ukončenými oknami s profilovanými osteniami s klenákmi. Okolo kostola sa nachádza hradobný múr na pôdoryse oválu zo 17. storočia.
  • Prepoštský palác, súčasť komplexu prepozitúry, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena U z obodbia po roku 1414. Renesančne bola upravená v roku 1515 a barokovou úpravou, ktorá jej dala dnešnú podobu prešla v rokoch 16501675.[7] Súčasťou objektu je kaplnka sv. Jozefa Pestúna. V jej interiéri sa nachádza baroková štuková výmaľba a fresky z roku 1692. Oltár je z konca 17. storočia. Z rovnakého obdobia pochádza aj štuková výmaľba v jedálni paláca. Budova má hladké fasády, z dvornej strany je členená arkádami a pilastrami.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1783-1784. Obnovou prešiel v roku 1893. Modernistická veža bola dostavaná podľa projektu architekta J. Merganca a staviteľa O. Klimeša v rokoch 1928-1932.[8] V interiéri sa nachádza protestantská empora a neskorobarokový oltár. Fasády kostola sú členené pármi lizén a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža má priebežnú ochodzu a plochú strechu ukončenú výrazným krížom.
  • Nádašdyovec, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne gotická stavba na pôdoryse písmena L z polovice 14. storočia. V období okolo roku 1590 prešla výraznou renesančnou prestavbou, ktorá jej dala dnešnú podobu. V tomto období dom patril rodu Nádašdy. V roku 1622 tu boli uložené uhorské korunovačné klenoty počas ich presunu do Šoprone. Úpravami pre potreby banky prešiel v rokoch 1993-1999.[9] Fasáde objektu dominuje kruhová nárožná veža. Fasády sú dekorované renesančnými geometrickými motívmi zuborezu a diamantovania. Okná majú ostenia a profilované nadokenné rímsy. Vstup je riešený ako oblúkový portál.
  • Ghillániovský palác, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obĺžnika zo 17. storočia. Vrcholnebarokovo bol prestavaný barónom Jánom Gregorom Ghillánim v roku 1740.[10] Od roku 1953 v objekte sídli Podjavorinské múzeum. Poslednou obnovou prešiel v rokoch 2010-2011.[11] Dynamickej barokovej fasáde dominuje vysoká atika, priečelie je horizontálne členené kordónovou a korunnou rímsou, vertikálne pilastrami. Atika je členená slepými oknami, dominuje jej vyvýšená edikula. Okná majú šambrány a profilované segmentové nadokenné rímsy.
  • Kaplnka sv. Ondreja, baroková stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1719. Pôvodne tvorila súčasť dnes už neexistujúceho mestského chudobinca. Donátorom kaplnky bol Ondrej Viszlay. Presbytérium kaplnky je zaklenuté valenou lunetovou klenbou. Nachádza sa tu hodnotný atektonický barokový oltár dekorovaný akantovými rozvilinami.[13] Pri kaplnke je umiestnená baroková socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1762.[14]
  • Kaplnka Panny Márie Šaštínskej, baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia.[15] Kaplnke dominuje stupňovitý polkruhový štít s centrálnou nikou.
  • Prícestná kaplnka sv. Rocha, baroková stavba zo začiatku 18. storočia. Stavbe dominuje volútový štít ukončený polkruhom. Priečelie je lemované reliéfnymi kazetami. Polkruhovo ukončený portál s profiláciou má formu edikuly.
  • Mestský úrad, tzv. Reissovec, trojpodlažná nárožná secesná stavba z roku 1922. Stavbu nechal vybudovať továrnik Adolf Reiss, ktorý vlastnil továreň na poľnohospodárske náradie (mimo iné i na tepané klince).[16] Fasády budovy sú členené kordónovou rímsou a pásmi kvádrovania. Priečeliu dominuje arkier s asymetricky umiestneným balkónom, ukončený trojuholníkovám štítom s tympanónom. Korunná rímsa je nesená výraznými konzolami.

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské kultúrne stredisko

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Trenčianske múzeum – Podjavorinské múzeum na Námestí slobody. Sídli v barokovom Ghillániovskom paláci. Vzniklo v roku 1950. Od začiatku 70-tich rokov je špecializovanou pobočkou Trenčianskeho múzea zameranou na historicko-vlastivedného bádania, predovšetkým na výskum literárnej histórie. V priestoroch múzea je umiestnená vlastivedne ladená expozícia venovaná histórii Nového Mesta a okolia, jeho kultúre a tradíciám. Je členená na jednotlivé časti venované archeológii, histórii, etnografii a dejinám remeselníckych cechov v Novom Meste a okolia. Samostatná časť zoznamuje návštevníka s bohatou cirkevnou históriou tohto regiónu. Bohatú ľudovú kultúru novomestského regiónu pripomína „sedliacka izba“. Dekór a tvaroslovie keramiky vychádza z habánskych tradícií a tvorí samostatný výtvarný regionálny fenomén. Obľúbenú výzdobu ľudového interiéru tvorili až do polovice tohto storočia sklomaľby so sakrálnou tématikou. K najvzácnejším príkladom typu gotických tzv. „krásnych madon“ patrí „Koryčanská“, alebo tiež „Beckovská“ madona. V 14. storočí bola umiestnená v kaplnke Beckovského hradu, až Ctibor II. zo Ctiboríc ju dal umiestniť do obnoveného kostola v Novom Meste nad Váhom. Za husitských vpádov sa však vrátila späť do Beckova. V období reformácie Madonu preniesli do moravských Koryčan, kde sa nachádza dodnes. V novomestskom múzeu si môže návštevník prezrieť jej vernú kópiu.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník Jozefa Miloslava Hurbana z roku 1928
  • Pomník Jozefa Ľudovíta Holubyho z roku 1963
  • Pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny z roku 1935

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Hurbanove sady, Park D. Štubňu - Zámostského, Park Petra Matejku, založený v roku 1885.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Novomestský jarmok, Divadelný festival Aničky Jurkovičovej, Považský maratón.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Je hospodárskym a kultúrnym centrom podjavorinského kraja. Štruktúra obyvateľstva sa vyznačuje vysokým podielom vzdelanosti a kvalifikovanosťou pracovných síl.

Už od roku 1862 bola v meste židovská reálka – jediná škola svojho druhu v celkom Uhorsku. Vyučovala sa tu nemčina, až počas silného maďarizačného tlaku koncom storočia, keď vstúpili do platnosti Apponyiho zákony, sa vyučovalo po maďarsky. Prvým riaditeľom školy bol jej zakladať dr. Jozef Weisse – autor prvej slovenskej židovskej Biblie pre školy.

Výchovu poľnohospodárskeho dorastu zabezpečovala od konca 1. svetovej vojny hospodárska škola, ktorá tiež patrila medzi prvé školy tohto druhu na Slovensku.

Súčasné školy v Novom Meste nad Váhom[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola, Tematínska ul.
  • Základná škola, Odborárska ul.
  • Základná škola, Ul. kpt. Nálepku
  • Cirkevná základná škola sv. Jozefa, Klčové 87
  • Základná umelecká škola Juraja Kréna, Štúrova 15
  • Špeciálna základná škola, Ul. J. Kollára

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stredná priemyselná škola, Bzinská 11 (od 1.9.2014)
  • Združená stredná škola obchodu a služieb, Piešťanská 80
  • Gymnázium M. R. Štefánika, Športová 41
  • Bilingválne slovensko-španielske gymnázium, Športová 41
  • Stredná odborná škola, Jánošíkova 4
  • Cirkevné gymnázium sv. Jozefa, Klčové 87

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa sústreďuje najmä strojársky priemysel.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • AFC Nové Mesto nad Váhom
  • VK Nové Mesto nad Vahom
  • VK Nové Mesto nad Váhom
  • AFC Považan Nové Mesto nad Váhom
  • Kanoistika – Klub rýchlostnej kanoistiky – Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom
  • Preteky cestných motocyklov Majstrovstiev Česko-Slovenska na Podjavorinskom okruhu. Prvý ročník sa konal v roku 1952, posledný v roku 1981. V roku 2001 boli preteky obnovené vo forme veteránskeho podujatia a odvtedy sa konajú každoročne v auguste.
  • Krasokorčuliarsky klub Nové Mesto nad Váhom

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Nové Mesto nad Váhom - karner [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Nové Mesto nad Váhom [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  6. Stručná história kostola a farnosti [online]. Prepozitúra Panny Márie. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  8. Evanjelický kostol [online]. Informačný portál Nové Mesto nad Váhom. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Dom č. 9 - palác Ghillániovcov [online]. Informačný portál Nové Mesto nad Váhom. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Kaplnka svätého Ondreja [online]. Informačný portál Nové Mesto nad Váhom. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  16. Historické budovy v meste [online]. Oficiálne stránky mesta Nové Mesto nad Váhom. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]