Beckov (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°47′22″S 17°53′42″V / 48,789444°S 17,895000°V / 48.789444; 17.895000
Beckov
obec
Beckov castle 03.jpg
Hrad Beckov
Coat of arms of Beckov.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Región Považie
Nadmorská výška 190 m n. m.
Súradnice 48°47′22″S 17°53′42″V / 48,789444°S 17,895000°V / 48.789444; 17.895000
Rozloha 28,63 km² (2 863 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 389 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 48,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Daniel Hladký[3] (nezávislý)
PSČ 916 38
ŠÚJ 505846
EČV NM
Tel. predvoľba +421-32
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 180
916 38  Beckov
E-mailová adresa beckov@obec-Beckov.sk
Telefón 777 71 25, 774 27 21
Fax 774 27 26
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Beckov
Webová stránka: obec-beckov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Beckov (nem. Beckow) je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť kód]

V obci a blízkom okolí sa nachádzajú výnimočné prírodné hodnoty, z ktorých viaceré sú vyhlásené ako chránené územia: PP Beckovské hradné bralo, PR Sychrov, PP Skalka pri Beckove, PR Beckovské Skalice, CHA Lipový sad, CHS Lipy v Župnom sirotinci, Beckovská jaskyňa objavená v roku 1983 s dĺžkou 150 a hĺbkou 70 m.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Beckov bol jedným z prvých stredovekých miest na Považí. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1208. Dominantou je ruina Beckovského hradu. Beckov patril k obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy. V 14. – 15. storočí sa stal majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. V týchto časoch tu vzniklo jedno z mála dôležitých umeleckých centier. V roku 1709 vznikol v podhradí požiar, ktorý zachvátil aj hrad. Bez striech sa stal ruinou. Prekvitali tu remeslá, najmä súkenníctvo. V obci bola tehelňa a v 19. storočí päť páleníc. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonánym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1410-1420. Renesančnou úpravou prešiel v prvej polovici 17. storočia, barokovou v roku 1770, keď bola pristavaná veža.[4] V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár z obdobia okolo roku 1700, bočné oltáre Piety a Panny Márie z rovnakého obdobia a mladší bočný oltár sv. Jána Nepomuckéo z roku 1800. Kazateľnica je baroková. Kamenná dlažba pochádza ešte z renesančnej etapy.[5] V presbytériu je umiestnený renesančný epitaf z roku 1623. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kamennými osteniami s lomeným oblúkom, v presbytériu aj s kružbami. Veža je členená lizénami a ukončená krunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa pestúna s františkánskym kláštorom, jednoloďová ranobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1689-1690. Vysvätený bol nitrianskym biskupom Ladislavom Maťašovským v roku 1701. V rokoch 1761-1762 prešiel barokovou úpravou. Je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár z konca 17. storočia s obrazom svätej rodiny a sochami sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka z Assisi, kazateľnica z roku 1696 a štyri bočné barokové oltáre z rovnakého obdobia. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Portál s kamenným ostením ukončuje rozoklaný trojuholníkový štít s erbom a dekoratívnymi artičokami. Kláštor, švorkrídlový trojtraktový ranobarokový objekt bol vybudovaný v rokoch 1689-1696.[6]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1791-1792. Kompletnou prestavbou v duchu modernizmu prešiel v roku 1945.[7] Interiér má modernistický železobetónový strop. Zariadenie z lešteného travertínu pochádza z doby jehho úpravy. Fasády kostola sú hladké členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je ukončená trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.

Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Kúria Dubnických, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 16. storočia. Úpravami prešla v prvej tretine 18. storočia a v 19. storočí.[9] V súčasnosti je objekt nevyužívaný a chátra. Fasáde kúrie dominuje nárožná kruhová veža členená kordónovou rímsou a lizénovým rámovaním. Na fasáde sú sondy odkrývajúce renesančnú sgrafitovú úpravu. Okná makú šambrány a jednoduché nadokenné rímsy.
  • Kúria Ambrovcov, dvojpodlažná štvortraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia okolo roku 1648. Úpravami prešla v 18. a v 19. storočí.[10] Patrí do historického jadra bývalého poddanského mestečka Beckov. Dnes sa tu nachádza múzeum so stálou expozíciou dejín Beckova. V interiéri je renesančný kozub s erbom Medňanských, datovaný rokom 1648, nábytok pochádzajúci z orientálnych krajín, obsahuje i etnografickú časť.
  • Bývalý župný sirotinec, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v tretej tretine 18. storočia a v 80.-90. rokoch 19. storočia.[11] Jednoduchá fasáda stavby je členená oknami s kamennými osteniami, dominuje jej arkier nesený kamennými konzolami.
  • Renesančná kúria, tzv. starobinec, jednopodlažná renesančná stavba na pôdoryse písmena U zo 17. storočia. Úpravami prešla v 18. a 19. storočí.[12] Neorenesančná fasáda je člená pásovaním, okná majú profilované šambrány s klenákmi.
  • Židovský cintorín s pozostatkami náhrobkov z rokov 1739-1845 na úpätí hradného svahu.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť kód]

Rodáci[upraviť | upraviť kód]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa [online]. Oficiálne stránky obce Beckov. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Beckov - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Beckov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]