Ladislav Medňanský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ladislav Medňanský
Ladislav Medňanský
uhorský maliar

Narodenie 23. apríl 1852
Beckov, Uhorsko
Úmrtie 17. apríl 1919 (66 rokov)
Viedeň, Rakúsko

Ladislav Medňanský, príp. Ladislav Mednyánszky (maď. László Mednyánszky) (* 23. apríl 1852, Beckov[1] - † 17. apríl 1919, Viedeň) bol uhorský maliar slovensko-maďarského pôvodu, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu. Krajinár európskeho významu, ktorý mal ateliér aj na parížskom Montmartri a neskôr vo Viedni. Jeho krajinárske maľby sa vyznačujú melanchóliou či nostalgiou a majstrovským zachytením svetla.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ladislav Jozef Baltazár Eustach, pokrstený 4. mája, sa narodil v Beckove č. p. 5 do zmiešaného manželstva katolíckeho otca baróna Eduarda Medňanského a evanjelickej matky Márie Anny, rod. Szirmay. Otec pochádzal zo šľachtického rodu Mednyánszky a Horváth-Stančič.[2] Po desiatich rokoch sa rodina presťahovala do matkinho rodného kaštieľa v Strážkach (dnes súčasť Spišskej Belej), kde je dnes vystavená časť jeho rozsiahleho diela.[3]

V rokoch 1864 – 1865 mu dával súkromné hodiny maliarstva viedenský akvarelista Thomas Ender.[3][4] Po maturite získal umelecké vzdelanie na Akademie der bildenden Künste v Mníchove u Alexandra Strähhubera a Otta Seitza (1872 – 1874) a na École des Beaux-Arts v Paríži u Isidora Pilsa (1874 – 1875). V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóom Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi.[4] V Paríži mal ateliér na Montmartre a pôsobil tu do roku 1878.[2]

V roku 1877 prvýkrát navštívil maďarský Szolnok, kde sa zoznámil s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval tiež študijnú cestu do Talianska (1877 – 1878).[4] Do Paríža sa vrátil znovu v rokoch 1889–1891 a 1896–1897. Striedal tiež ďalšie miesta pobytu ako Beckov alebo Strážky a prenajímal si ateliéry v Budapešti, vo Viedni[2][4] a pohyboval sa aj v južnejších mestách Rakúsko-Uhorskej monarchie.[3]

I napriek svojmu vysokému veku dobrovoľne narukoval na front prvej svetovej vojny ako vojenský maliar. [5] Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni vo veku nedožitých 67 rokov.[3] Podľa svojho priania bol pochovaný na budapeštianskom cintoríne Kerepes vedľa priateľa a milenca Bálinta.[6] Medňanský sa svojou homosexuálnou orientáciou netajil, v jeho diele sa však nijak neprejavila.[7]

Napriek svojmu pôvodu sa Medňanský ku slovenským koreňom nehlásil a aktívne sa angažoval proti panslavizmu.[8]

V roku 2006 o ňom Vladimír Štric natočil 40 minútový životopisný dokumentárny film Mednyánszky.[9]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1-159391-540588-18?cc=1554443&wc=MZWS-JYL:107654301,110752301,110752302,141995301
  2. a b c http://www.gmab.sk/o-galerii/autori-v-zbierkach-gmab/autori-v-zbierkach-gmab-l-r/mednansky-ladislav-mednyanszky-1852-1919.html?page_id=1296
  3. a b c d http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/maliar-ladislav-mednansky/10084-clanok.html
  4. a b c d http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/mednyanszky-barbizon-a-stimmungsimpressionismus
  5. http://www.centrumgallery.sk/index.php?option=com_virtuemart&page=shop.browse&manufacturer_id=145&Itemid=61&lang=sk&vmcchk=1&Itemid=61
  6. http://az-europe.eu/sk/35785-komu-patri-mednansky/n
  7. http://www.tyden.cz/rubriky/kultura/umeni/homosexualita-jako-malovana_185571.html
  8. http://books.google.com/?id=y74_AAAAIAAJ&pg=PA213
  9. http://www.csfd.cz/film/221708-mednyanszky/

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ladislav Mednyánszky: Denníky 1877 - 1918 (Bratislava : Kalligram a SNG, 2007)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]