Preskočiť na obsah

Slovenská národná galéria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z SNG)
Slovenská národná galéria
Logo Slovenskej národnej galérie
Logo Slovenskej národnej galérie
Právna formapríspevková organizácia
IČO00164712
Odvetvieumeleckohistorická, zberateľská, vedecko-výskumná, publikačná a kultúrno-výchovná činnosť
Založená1948
SídloRiečna 1, 815 13, Bratislava
Slovensko
VedenieMgr. art. Juraj Králik
Územný rozsahSlovensko
Zamestnancov112
Divízie5
VlastníkSlovenská republika
Websng.sk
Sídlo Slovenskej národnej galérie (Vodné kasárne a Esterházyho palác) v Bratislave

Slovenská národná galéria, skrátene SNG, je vrcholná slovenská štátna umeleckohistorická, zberateľská, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná inštitúcia, sídliaca v Bratislave. Slovenská národná galéria bola zapojená do digitalizácie kultúrneho dedičstva Slovenska, vzniknutý digitálny obsah je sprístupnený na portáli Slovakiana, resp. prostredníctvom vlastného on-line katalógu výtvarných diel SNG, Web umenia.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas existencie Slovenského štátu bola v roku 1943 založená v Bratislave Slovenská galéria.[1] Slovenská národná galéria však vznikla až po vojne a februárovom prevrate v roku 1948 zákonom Slovenskej národnej rady č. 24 z 29. júla 1948. Vznik presadzoval predovšetkým komunistický básnik, novinár a spisovateľ Laco Novomeský, v tom čase povereník pre školstvo, vedu a umenie. Vedením galérie bolo najprv poverené šesťčlenné kuratórium (Vladimír Wagner - riaditeľ kuratória, Miloš Jurkovič - riaditeľ Slovenského múzea, Ján Mudroch - od roku 1950 rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Jozef Kostka, Milan Škorupa, J. Dubnický - člen ex offo a Alžbeta Günterová-Mayerová). Prvé zasadnutie kuratória sa konalo 7. januára 1949.[2] Prvou výstavou bola v roku 1949 "Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG", ktorej komisárkami boli Günterová-Mayerová a Ľudmila Kraskovská. Bola to putovná výstava reinštalovaná v Partizánskom, Martine a Košiciach.[2] V nasledujúcom období až do roku 1970 galériu viedol Karol Vaculík.

Sídlo

[upraviť | upraviť zdroj]

14. februára 1950 začala svoju činnosť kancelária SNG (úradovňa). Bol to ústav s dvoma administratívnymi zamestnancami v dvoch miestnostiach so základným inventárom asi 500 kníh (väčšinou dar Univerzitnej knižnice) a asi 500 umeleckých diel, ktoré boli prevzaté zo Slovenského múzea a z bývalého Povereníctva školstva, vied a umení.[3]

Slovenskú národnú galériu v súčasnosti tvorí komplex budov pozostávajúci najmä z tzv. Vodných kasární a novej čelnej prístavby. Vodné kasárne boli postavené ako štvorcová štvorkrídlová baroková rezidencia bývalej mestskej polície na dunajskom nábreží v rokoch 1759 – 1763 podľa návrhu architektov G. B. Martinelliho a F. A. Hillebrandta. V roku 1940/1941 bolo pri úprave nábrežia zbúrané predné krídlo Vodných kasární. Vodné kasárne boli pôvodne adaptované pre Slovenskú národnú galériu v rokoch 1950 až 1955 (oficiálne sídlo SNG od roku 1950), neskôr zrekonštruované a doplnené o modernú prístavbu v rokoch 1969 – 1977 podľa čiastočne realizovaného návrhu architekta Vladimíra Dedečka.

Budovy SNG

[upraviť | upraviť zdroj]
Budova Mesto Poznámky
Esterházyho palác v Bratislave Bratislava
Vodné kasárne a premostenie
Zvolenský zámok Zvolen
Kaštieľ Strážky Spišská Belá
Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku (vrátane hrobky Ľudovíta Fullu) Ružomberok
Schaubmarov mlyn Pezinok dočasne zatvorený od 28. apríla 2024
Český a Slovenský pavilón v Benátkach Benátky (Taliansko)

Zbierky

[upraviť | upraviť zdroj]

Hromadná výpoveď zamestnancov

[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2024 ministerka kultúry Martina Šimkovičová odvolala riaditeľku SNG Alexandru Kusú, v rovnakom čase ako riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku.[4] Kusú nahradil dočasný generálny riaditeľ Jaroslav Niňaj. V reakcii na postup ministerstva kultúry a Niňaja sa SNG rozhodlo opustiť približne 100 z 270 zamestnancov pre nekompetentné riadenie, netransparentné zmeny alebo preto, že nechceli byť svedkami „deštrukcie inštitúcie“. „Slovenská národná galéria tak, ako ju poznáme, kolabuje. Rokmi budované renomé a odborné zázemie sú v troskách,“ uviedli autori výzvy adresovanej ministerke Šimkovičovej.[5]

Výstava Slobodná národná galéria v Prahe

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2026 otvorila Galéria hlavného mesta Prahy v pražskom Dome fotografie na Revolučnej ulici výstavu s názvom „Slobodná národná galéria. Popis jedného zápasu“. Tá dokumentuje kľúčové udalosti, ktorými Slovenská národná galéria prešla počas štvrtej vlády Roberta Fica, keď bola ministerkou kultúry Martina Šimkovičová. Počas tohto obdobia zažila SNG zákazy, rušenie výstav, sporné zmluvy a rýchle striedanie riaditeľov. Výstava zároveň predstavuje kreatívne formy odporu. Motto výstavy a odkaz slovenskej kultúrnej scény Čechom znie: „Nepodceňujte, ide to hopem!“[6][7]

Riaditelia SNG

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ĎURKOVSKÁ. Kultúra ako jedna z dimenzií spoločenského života v Slovenskej republike v rokoch 1939 – 1945, In Sokolovič Život v Slovenskej republike. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov IX [online]. UPN, 2010, [cit. 2016-11-15]. S. 248. Dostupné online.
  2. 1 2 3 2011.sng.sk [online]. 2011.sng.sk, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.
  3. ↑ História SNG [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria. Dostupné online. Archivované 2016-11-17 z originálu.
  4. ↑ ČTK. Šimkovičová pokračuje v čistkách. Po řediteli divadla odvolala i šéfku galerie [online]. 2024-08-07. Dostupné online.
  5. ↑ ČTK. ‚Kulturní masakr.‘ Stovka zaměstnanců odchází ze Slovenské národní galerie, ředitel ji podle nich ničí [online]. 2025-01-28. Dostupné online.
  6. ↑ HOREŠOVSKÁ, Markéta. Solidarita i varování: Výstava v Praze ukazuje čistky ve slovenské kultuře [online]. 2026-02-03. Dostupné online.
  7. ↑ Slobodná národná galéria. Popis jedného zápasu 3. 2. 2026 – 29. 3. 2026 [online]. . Dostupné online.
  8. ↑ BAUEROVÁ, Zuzana. Dizertačná práca [online]. Masarykova univerzita, Filosofická fakulta, Seminář dějin umění, 2009, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.
  9. ↑ SABO, Peter. Odvolanú šéfku národnej galérie nahradil prívrženec liečiteľstva Tao. V minulosti pracoval pre Pentu. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-08-09. Dostupné online [cit. 2024-11-26].
  10. ↑ BRAXATOROVÁ, Kristína; SABO, Peter. Martina Šimkovičová do vedenia SNG vymenovala Miloša Timka. Posledný mesiac v galérii býva, robí tam audit. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-10-01. Dostupné online [cit. 2024-11-20].
  11. ↑ PASTOREK, Miro. SNG má tretieho šéfa za štyri mesiace Galériu povedie Jaroslav Niňaj. Začal v nej pracovať pred dvoma týždňami. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2024-11-26. Dostupné online [cit. 2024-11-26]. ISSN 1336-720X.
  12. 1 2 TASR. Novým riaditeľom SNG sa stane Juraj Králik [online]. Bratislava: Slovenská televízia a rozhlas, 2025-04-14, [cit. 2025-05-08]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°08′24″S 17°06′31″V / 48,140107°S 17,108626°V / 48.140107; 17.108626

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovenská_národná_galéria&oldid=8158633“