Grasalkovičov palác

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°08′57″S 17°06′28″V / 48,14922°S 17,10773°V / 48.14922; 17.10773
Grasalkovičov palác
palác
Prezidentsky palac.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′57″S 17°06′28″V / 48,14922°S 17,10773°V / 48.14922; 17.10773
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 101-32/1 palác
101-32/2 park
101-32/3 pamätná tabuľa
101-32/4 oplotenie s bránami
 - dátum zápisu 23. 10. 1963
Poloha v rámci Bratislavy
RedHut.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
RedHut.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Grasalkovičov palác alebo Prezidentský palác je osovo symetrická rokoková budova na Hodžovom námestí v Bratislave. Od roku 1996 v nej sídli prezident Slovenskej republiky.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Palác dal postaviť v roku 1760[3] gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda Uhorskej kráľovskej komory. Autorom projektu bol Andrej Mayerhofer[4][5][6], niektoré zdroje za autora považujú F. A Hillebrandta[2]. Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ Joseph Haydn. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od Jozefa Kostku, ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.[7] Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.[8]

V prvej polovici štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu Emila Belluša na sídlo prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945, od 50. rokov[2] ho využívali deti a mládež Bratislavy (pionieri) na svoju záujmovú činnosť pod názvom Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.[2] Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov korún (9,29 mil ). Prezident Michal Kováč prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.[9]

V paláci sa nachádza aj pôvodne samostatne stojaca kaplnka svätej Barbory.[2]

Prezidentská záhrada[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého letného arcibiskupského paláca. Koncom 90. rokov 20. storočia prebehla rozsiahla rekonštrukcia záhrady, ktorá do veľkej miery prinavrátila pôvodný výzor parku.[10] V roku 1978 tu bola osadená fontána Radosť zo života autorov Tibora Bártfay, Karola Lacky, Imricha Ehrenbergery a Pavla Mikšíka.[11] Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia v záhrade bola umiestnená jazdecká socha Márie Terézie, ktorá bola pôvodne súčasťou výzdoby Veľprepoštského paláca v Nitre.[12] Nachádzal sa tu aj pomník Johanna Nepomuka Hummela, významného skladateľa a bratislavského rodáka, ktorý bol v roku 2002 po rekonštrukcii umiestnený na svoje pôvodné miesto pred veľvyslanectvo Nemecka na Hviezdoslavove námestie.[13]

Deň otvorených dverí[upraviť | upraviť zdroj]

Deň otvorených dverí v paláci koná každoročne[9] na výročie inaugurácie 15. júna.[14][15] V roku 2016 sa ho zúčastnilo okolo 6000 ľudí.[16]

Incident[upraviť | upraviť zdroj]

28. júna 2016 do paláca v noci prenikol muž, dvadsať minút v ňom pobudol a vyšiel von. Do paláca sa dostal po prekroční skleneného múru a prejdení nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom. Alarm, ktorý zapol bol vyhodnotený ako falošný. Prezident Kiska sa v paláci nenachádzal, nocuje na inom mieste. Po incidente odstúpil riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov Radovan Horváth.[17]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. [Cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  2. a b c d e Virtuálna prechádzka sídlom prezidenta [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, [cit. 2012-06-16]. Dostupné online. Dostupné tiež na: [1].
  3. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2006, [cit. 2011-08-19]. Dostupné online.
  4. Súpis pamiatok na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1967. 536 s. S. 178.
  5. MAYERHOFER, Andrej. In: Slovenský biografický slovník IV. M – Q. Martin : Matica Slovenská, 1990. 568 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 126.
  6. Bratislava : Grassalkovichova – Prezidentská záhrada [online]. bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  7. CHROMEK, Stanislav. Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave [online]. pam.epocha.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  8. gib.bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  9. a b V stredu bol v Prezidentskom paláci deň otvorených dverí [online]. Kancelária prezidenta SR, 2016-06-08, rev. 2016-06-15, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  10. Bratislava [online]. bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  11. Generálny investor Bratislavy [online]. gib.bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  12. CHROMEK, Stanislav. Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave [online]. pam.epocha.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  13. gib.bratislava.sk, [cit. 2016-07-02]. Dostupné online.
  14. Deň otvorených dverí prezidentského paláca [online]. TA3, 2013-06-21, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  15. Obrazom: Kiska otvoril ľuďom palác, robil si s nimi selfie [online]. SITA, 2015-06-15, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  16. Sídlom prezidenta SR je Prezidentský - Grasalkovičov - palác [online]. TASR, 2014-02-26, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
  17. MIKUŠOVIČ, Dušan. Do Kiskovho paláca sa vlámal neznámy muž, ochranka ho nechytila [online]. N Press, 2016-06-28, rev. 2016-06-30, [cit. 2016-06-30]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]