Zero Waste

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search

Zero Waste, alebo slovensky Život bez odpadu je označenie pre životný štýl, ktorý podporuje opätovné využívanie všetkých zdrojov bez tvorby odpadov, ich skládkovania, alebo ich spaľovania. Podľa tejto filozofie by mali byť všetky zdroje opätovne využívané, ako sa to deje aj v prírode.

Zero Waste International[upraviť | upraviť zdroj]

Mezinárodná aliancia pre život bez odpadov (Zero Waste International Alliance, ZWIA) používa nasledujúcu definíciu:[1]

Zero Waste (nulový odpad) je etický, ekonomický, efektívny a vizionársky cieľ, ktorý má viesť ľudí k zmene ich životného štýlu a postupov tak, aby napodobňovali udržateľné prírodné cykly, kde sú všetky vyradené materiály navrhnuté tak, aby mohli byť znovu použité.

Zero Waste znamená navrhovanie a používanie výrobkov a procesov takým spôsobom, aby sa systematicky znižoval objem a toxicita odpadu a materiálov, šetrili a obnovovali sa všetky zdroje a nedochádzalo k ich spaľovaniu či zakopávaniu.

Realizácia a dodržiavanie pravidiel Zero Waste odstráni všetky úniky škodlivín do pôdy, vody alebo vzduchu, ktoré by ohrozovali zdravie planéty, ľudí, zvierat alebo rastlín.

Zero Waste sa týka postupov nakladania s odpadmi a spôsobov plánovania, ktoré kladú dôraz na prevenciu vzniku odpadov, na rozdiel od spôsobu zachádzania s odpadmi spôsobom "na konci potrubia" (teda riešením následkov a nie príčin).[2] Ide o celkový systémový prístup, ktorý sa zameriava na masívnu zmenu v spôsobe toku materiálov v spoločnosti a nevedie k žiadnemu odpadu.[2] Nulový odpad v sebe zahrňuje viac než odstraňovanie odpadu prostredníctvom recyklácie a opätovného využitia. Zameriava sa tiež na reštrukturalizáciu výrobných a distribučných systémov s cieľom znížiť plytvanie.[3] Filozofia nulového odpadu je skôr cestou či ideálom, než konečným cieľom.[4] Zero Waste poskytuje základné zásady pre neustále úsilie pri odstraňovaní odpadov.[2]

Zástancovia životu bez odpadkov predpokladajú, že bude potrebné presadiť vládne opatrenia [3][2], na ovplyvnenie priemyselnej voľby v oblasti dizajnu výrobkov a obalov, výrobných procesov a výberu materiálu.[5] Podľa nich sa tým tiež zredukuje znečištenie a dôjde aj k zníženiu nákladov v dôsledku zníženej potreby nových surovín.

Zásady života bez odpadu[upraviť | upraviť zdroj]

Autorka Bea Johnson vo svojej knihe Domácnosť bez odpadu uvádza päť krokov, ktorými by sa mala viesť domácnosť, ktorá chce výrazne znížiť svoje odpady a teda tiež negatívny vplyv na Zem:[6] [7]

  • Zamietni (Refuse) - čo nepotrebuješ
  • Zredukuj (Reduce) - čo skutočne potrebuješ a nemôžeš zamietnuť
  • Znovu použi (Reuse) - a oprav, čo nemôžeš zamietnuť nebo zredukovať
  • Zrecykluj (Recycle) - čo nemôžeš zamietnuť, zredukovať, alebo znovu použiť
  • Zvyšok skompostuj (Rot)

Výhody Zero Waste[upraviť | upraviť zdroj]

Sociálne výhody[upraviť | upraviť zdroj]

Rozširovanie industrializácie na celom svete sprevádzalo veľké zvýšenie produkcie odpadu. Svetová banka v roku 2012 uviedla, že mestské obyvateľstvo produkuje 1,3 miliardy ton komunálneho odpadu a odhaduje, že tento počet dosiahne do roku 2025 2,2 miliardy ton (Global Solid Waste Management Market - Analysis and Forecast). Zvýšenie produkcie pevného odpadu zvyšuje potrebu skládok. S rastom urbanizácie sú tieto skládky umiestnené bližšie k ľudským obydliam. Tieto skládky sú disproporcionálne umiestnené v oblastiach s nízkym sociálno-ekonomickým statusom s primárne nebelošskými populáciami. Zistenia naznačujú, že tieto oblasti sú často zacielené ako miesta na ukladanie odpadu, pretože povolenia sa tu získavajú ľahšie a vo všeobecnosti tu ľudia nijak neprejavujú odpor. Okrem toho v priebehu posledných piatich rokov prijalo viac ako 400 zariadení na zneškodňovanie nebezpečných odpadov formálne donucovacie opatrenia pre nešpecifikované porušenia, ktoré sa považovali za riziko pre ľudské zdravie.[8]

Rastúca globálna populácia čelí obmedzeným prírodným zdrojom.[8] Na zmiernenie tlakov na míňajúce sa zdroje je dôležitejšie zabrániť plytvaniu. K dosiahnutiu nulového odpadu musí odpadové hospodárstvo prejsť z lineárneho systému na viac cyklický systém tak, aby sa materiály, výrobky a látky používali čo najefektívnejšie. Materiály musia byť tiež zvolené tak, aby sa mohli bezpečne vrátiť do cyklu v životnom prostredí alebo zostať životaschopné v cykle priemyselnom.[9]

Zero waste podporuje nielen opätovné využívanie výrobkov a ich recykláciu, ale hlavne prevenciu v tvorbe odpadu a návrhy produktov, ktoré zohľadňujú celý životný cyklus výrobku.[9] Projekty Zero waste usilujú o zníženie spotreby materiálu, použitie recyklovaných materiálov, použitie bezpečnejších materiálov, dlhšiu životnosť produktu, opravu a jednoduchú demontáž na konci životnosti.[3] Zero waste výrazne podporuje udržateľnosť tým, že chráni životné prostredie, znižuje náklady a vytvára dodatočné pracovné miesta pri riadení a nakladaní s odpadmi späť do priemyselného cyklu[9]. Stratégia Zero Waste ako nulového odpadu sa môže uplatňovať na podniky, komunity, priemyselné odvetvia, školy alebo domácnosti.

Ďalšie výhody[upraviť | upraviť zdroj]

Zástancovia Zero waste navrhujú ďalšie výhody:

  • Šetrenie peňazí. Keďže odpad je znakom neefektívnosti, zníženie nákladov môže znížiť náklady.
  • Rýchlejší pokrok. Stratégia Zero waste zlepšuje výrobné procesy a zlepšuje stratégie environmentálnej prevencie, ktoré môžu viesť k väčším, inovatívnejším krokom.
  • Podpora udržateľnosti. Stratégia Zero waste podporuje všetky tri všeobecne akceptované ciele trvalo udržateľného rozvoja - hospodársky blahobyt, ochrana životného prostredia a sociálne blaho[9].
  • Vylepšené toky materiálu. Zero waste stratégia používa oveľa menej nových surovín a neposiela odpadové materiály na skládky. Každý materiálový odpad by sa buď vrátil ako opätovne použiteľný alebo recyklovaný materiál, alebo by bol vhodný do kompostu.[9]

Zdravotné výhody[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným problémom pri skládkach môže byť sírovodík, ktorý sa uvoľňuje počas prirodzeného rozpadu odpadu. Jedna italská štúdia zistila pozitívnu súvislosť medzi zvýšenou úmrtnosťou na rakovinu pľúc a zvýšenou morbiditou a mortalitou súvisiacou s respiračnými chorobami, v závislosti na expozíci sírovodíku, ktorá bola azda len odhadovaná podľa blízkosti skládky, pričom sírovodík sa uvažoval aj ako proxy pre iné polutanty[9]. Vplyv sírovodíka na vznik nádorov je ničmenej otázny, doposiaľ sa súdi, že neexistuje.[10]

Domáce chemikálie a lieky na predpis sa čoraz častejšie nachádzajú v priesakových vodách zo skládok. To spôsobuje obavy zo schopnosti skládok zadržať tieto materiály a možnosť, aby sa tieto chemikálie a lieky dostali do podzemnej vody a okolitého prostredia.[11]

Zero waste podporuje cirkulárny materiálový tok, ktorý umožňuje opakovane používať materiály, čím sa znižuje potreba priestoru skládok.[12] Prostredníctvom nulového odpadu sa zníži počet toxínov uvoľnených do ovzdušia a vody a skúma sa, aby sa zistilo, aké chemikálie sa používajú vo výrobnom procese.

Zdravotné problémy týkajúce sa skládok[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vrodené chyby a nízka hmotnosť pri narodení: spojené s tesnou blízkosťou skládok, vystavením nečistým aerosólom a oxidu dusičitému
  • Ochorenie dýchacích ciest a rakovina pľúc: súvisia s uvoľňovaním sírovodíka

Zero waste a jeho podpora cyklickej životnosti produktu môže pomôcť znížiť potrebu vytvárania a naplňovania skládok. To môže pomôcť znížiť výskyt ochorení dýchacích ciest a vrodených chýb, ktoré sú spojené s toxínmi uvoľnenými zo skládok. Nulový odpad môže tiež pomôcť zachovať miestne prostredie a zdroje pitnej vody zabránením vniku znečisťujúcich látok do ekosystému.

Alternatívy v každodennom živote[upraviť | upraviť zdroj]

10 alternatív, ktoré sa odporúčajú na začiatok zmeny životného štýlu k nulovému odpadu:[13]

  1. Plastové fľaše - Namiesto kupovania plastových fliaš s vodou si so sebou nosiť vodu z vodovodu vo vlastnej sklenenej alebo nerezovej fľaši.
  2. Igelitové tašky - Na nákupy si nosiť vlastnú plátenú nákupnú tašku namiesto kupovania jednorázových igelitových tašiek.
  3. Mikroténové sáčky - V obchode nebaliť zeleninu, ovocie, či pečivo a ďalšie produkty do samostatného mikroténového sáčku, ale nosiť si so sebou vlastné plátené vrecká alebo sieťky, najlepšie ušité z nevyužívaných záclon či plachiet z domácnosti.
  4. Potravinové obaly - Zvažovať pri nákupe obaly výrobkov a uprednostniť minimálny alebo žiadny obal, sklenený či papierový obal pred plastovým a plastový recyklovateľný obal pred obalom z kombinovaných materiálov. Vyhýbať sa nákupu v supermarketoch, kde sú produkty často zabalené v samostatnom plastovom obale a uprednostniť bezobalový obchod do vlastných nádob.
  5. Káva so sebou - Namiesto jednorázového plastového pohára na kávu si do kaviarne priniesť vlastný uzatvárateľný termohrnček.
  6. Drogéria - Jednoduchým krokom na zredukovanie odpadu z čistiacich prostriedkov je nakupovanie čapovanej drogérie. V ponuke sú gély na pranie a aviváže rôznych vôní, prostriedky na umývanie riadu, kúpeľne, WC, podlahy, okien aj gél do umývačky riadu. Väčšina obchodov s čapovanou drogériou tiež ponúka ekologicky šetrné a jednoducho odbúrateľné výrobky, ktoré neznečisťujú vodné zdroje. Ďalšou možnosťou je vyrobiť si rôzne čistiace prípravky doma.
  7. Kozmetika - Uprednostniť kvalitnú, ručne robenú kozmetiku, ktorá je často bez obalu, alebo v papierovom kompostovateľnom obale, alebo si vyrobiť vlastnú kozmetiku.
  8. Papierové vreckovky a kuchynské papierové utierky - Používať prateľné látkové verzie týchto výrobkov. Namiesto papierových utierok sa tiež môžu použiť handričky nastrihané zo starého oblečenia.
  9. Nevyžiadaná pošta - Aby sa predišlo vyhadzovaniu nevyžiadaných letákov v schránke, stačí na schránku nalepiť oznam, že si takýto reklamný materiál neprajeme. V dnešnom digitálnom svete sa všetky tieto informácie dajú nájsť online. Ďalší krok jej odhlásiť všetky katalógy a časopisy, ktoré majú online verziu alebo ich už nepotrebujeme.
  10. Oblečenie - Vyhnúť sa tzv. rýchlej móde. Vyberať oblečenie zodpovedne a uprednostniť kvalitné oblečenie s nadčasovým dizajnom. Je tiež vhodné všímať si spôsob výroby, značky ako Fair trade a výrobky z bio bavlny. Uprednostniť nákup secondhand oblečenia v obchodoch, online bazároch, alebo prostredníctvom mobilných aplikácií.

Znečistenie morí a oceánov[upraviť | upraviť zdroj]

Fakty o znečistení morí o oceánov[14][upraviť | upraviť zdroj]

  • Každý rok sa do oceánov dostane viac než 8 miliónov ton plastov[15]. Plasty tvoria až 80 percent všetkého odpadu v moriach.
  • Až 51 biliónov mikročastíc znečisťuje oceány a moria a vážne ohrozuje život v moriach.
  • Odpad v moriach poškodzuje viac než 800 druhov. 40 percent morských cicavcov a 44 percent druhov vodného vtáctva trpí prehltnutím morského odpadu.
  • Podľa niektorých odhadov pri rýchlosti, s akou vyhadzujeme produkty z plastov - fľaše, tašky a tégliky na jedno použitie - bude do roku 2050 v oceáne viac plastov než rýb a odhadom 99 percent morských vtákov bude mať v útrobách úlomky plastov.
  • Plastový odpad zabíja každý rok až milión morských vtákov, 100 tisíc morských cicavcov, morských korytnačiek a nespočet rýb [16]. Plasty zostávajú v ekosystéme niekoľko rokov a každý deň poškodzujú morské živočíchy.
  • Zabudnutá, stratená alebo z iného dôvodu vyhodená rybárska výbava tvorí až 10 percent (640 tisíc ton) všetkého morského odpadu. Do týchto zariadení sa pri takzvanom "nechcenom úlovku" zachytávajú ryby, korytnačky, morské vtáky i cicavce[17].

Činnosť na pevnine[14][upraviť | upraviť zdroj]

  • 80 percent celkového znečistenia mora pochádza z činnosti na pevnine.
  • Celosvetové ekonomické škody spôsobené znečistením oceánov dusíkom sa odhadujú na 200-800 miliárd USD ročne.
  • V mnohých častiach sveta prúdi nečistená alebo nedostatočne čistená odpadová voda (prevažne z miest) do oceánu.
  • Znečistenie a eutrofizácia (nadmerné množstvo živín vo vode) sú zapríčinené tiež odtekaním živín zo zemského povrchu, čo vedie k prílišnému množstvu fytoplanktónu a k hubeniu živočíchov vo vrstvách, kde je jeho množstvo konzumované zooplanktónom, čo spotrebuje všetok kyslík.[18] Päť najväčších morských ekosystémov, ktoré sú najviac ohrozené pobrežnou eutrofizáciou, sú Bengálsky záliv, Východočínske more, Mexický záliv, Severný brazílsky šelf a Juhočínske more.
  • Narastajúce zaťaženie živinami pochádzajúcimi z ľudskej činnosti spolu s dopadmi zmeny klímy a ďalšími environmentálnymi zmenami viedli v celosvetovom meradle k tomu, že voda "kvitne" častejšie, dlhšie a na stále väčších plochách. Vodný kvet môže kontaminovať morské produkty toxínmi a negatívne ovplyvniť štruktúru a funkcie morského ekosystému, rekreačné aktivity, rybolov, cestovný ruch a hodnotu nehnuteľností v pobrežných oblastiach.
  • Presýtenie živinami z poľnohospodárskych, mestských a priemyselných zdrojov prispieva k vzniku takzvaných "mŕtvych zón", čo sú oblasti s príliš nízkymi hladinami kyslíka, nedostatočnými pre radu vodných organizmov, vrátane komerčne žiadúcich druhov.

Postoj kresťanskej cirkvi[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež František vo svojej encyklike Laudato si' v odstavcoch 20.,21. a 22., hovorí o kultúre „použi a vyhoď“ (Throw-away culture), ktorá sa týka ako ľudských bytostí na okraji spoločnosti, tak vecí, ktoré sa rýchlo menia na odpadky. Tiež o znečistení, plytvaní, nedostatku recyklácie a ničení zeme ako príznakov tejto kultúry. Podľa pápeža je treba zamyslieť sa nad znečistením spôsobeným odpadmi, ktoré sa vyskytujú v rôznych prostrediach a veľká časť z nich je nebezpečná. Spomína stovky miliónov ton odpadov ktoré sú ročne vyprodukované, a z ktorých mnohé nie sú biologicky rozložiteľné: odpadky z domácností a obchodov, demolačný odpad, klinický, elektronický či priemyselný odpad alebo vysoko toxický a rádioaktívny odpad. Zem sa tak podľa Pápeža Františka stále viac mení na obrovskú skládku.[19]

Pápež tiež pripomína, že sme doteraz nedokázali vytvoriť cyklický model produkcie, ktorá by zabezpečila zdroje pre všetkých, aj pre budúce generácie, ktorá by maximálne obmedzila využívanie neobnoviteľných zdrojov, znížila spotrebu, maximalizovala efektivitu využitia a bola schopná opätovného používania alebo recyklácie. Ak by sme vyriešili túto otázku, mohli by sme sa podľa neho postaviť kultúre typu "použi a vyhoď ", ktorá ohrozuje celú planétu.[19]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://zwia.org/
  2. a b c d http://www.nswai.com/Waste_Portal2/zero_waste_manage_pdf/zero_wm_may15/The%20End%20of%20Waste.pdf [2018]
  3. a b c Davidson, G. (2011)|Waste Management Practices: Literature Review http://www.dal.ca/content/dam/dalhousie/pdf/sustainability/Waste%20Management%20Literature%20Review%20Final%20June%202011%20(1.49%20MB).pdf
  4. Transitioning to Zero Waste - What can local governments do NOW? http://www.rcbc.ca/files/u3/PPI_Zero_Waste_and_Local_Govt.pdf [2006]
  5. http://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/0734242X09356145 [2010]
  6. Johnsonová, Bea. Domácnost bez odpadu : jak si zásadně zjednodušit život snížením produkce odpadu (2016)
  7. http://www.zerowasteslovakia.sk/ [2018]
  8. a b Stretesky, P.; McKie, R. (2016). "A perspective on the historical analysis of race and treatment storage and disposal facilities in the United States". Environmental. Research. Letters. 11 (3). http://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/11/3/031001/meta
  9. a b c d e f Mataloni, F.; Badaloni, C.; Golini, M.; Bolignano, A.; Bucci, S.; Sozzi, R.; Forastiere, F.; Davoli, M.; Ancona, C. (2016). "Morbidity and mortality of people who live close to municipal waste landfills: a multisite cohort study". International Journal of Epidemiology. 45 (3): 806–15. doi:10.1093/ije/dyw052. https://academic.oup.com/ije/article/45/3/806/2572780
  10. Hydrogen Sulfide [online]. Agency for Toxic Substances and Disease Registry, 2016-12. Dostupné online.
  11. Masoner, Jason R.; Kolpin, Dana W.; Furlong, Edward T.; Cozzarelli, Isabelle M.; Gray, James L. (2016-04-01). "Landfill leachate as a mirror of today's disposable society: Pharmaceuticals and other contaminants of emerging concern in final leachate from landfills in the conterminous United States". Environmental Toxicology and Chemistry. 35 (4): 906–918. doi:10.1002/etc.3219. ISSN 1552-8618. http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/etc.3219/abstract/
  12. Song, Qingbin; Li, Jinhui; Zeng, Xianlai (2014). "Minimizing the Increasing Solid Waste Through Zero Waste Strategy". Journal of Cleaner Production. 104. doi:10.1016/j.jclepro.2014.08.027 https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S095965261400849X?via%3Dihub/
  13. http://www.zerowasteslovakia.sk/desat-prvych-krokov/ [2018]
  14. a b http://www.osn.cz/fakta-o-znecisteni-mori-a-oceanu/ [2018]
  15. koľko plastu je v moriach. Všetky pláže by pokryl niekoľkokrát, dennikn.sk
  16. 11 faktov o znečistení našej planéty, zaujimavysvet.sk
  17. Odpad v našich moriach
  18. BREITBURG, Denise; LEVIN, Lisa A.; OSCHLIES, Andreas. Declining oxygen in the global ocean and coastal waters. Science, 2018-01-05, roč. 359, čís. 6371, s. eaam7240. PMID: 29301986. Dostupné online [cit. 2018-03-05]. ISSN 0036-8075. DOI10.1126/science.aam7240. (po anglicky)
  19. a b FRANTIŠEK. Laudato si' papeže Františka: Buď pochválen : encyklika o péči o společný domov : 24. května 2015. Praha: Paulínky, 2015. ISBN 978-80-7450-187-6. http://www.paulinky.cz/Knihovnicka/Encyklika-Laudato-si/
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zero waste na anglickej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]