Horenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Horenie alebo spaľovanie (v širšom zmysle) (podľa niektorých zdrojov je synonymum aj slovo oheň) môže byť:

  • oxidačná exotermická reakcia (vznikajúca za istých podmienok), pri ktorej vzniká svetlo [1], resp. presnejšie len takáto reakcia, ak je rýchla (t.j. na rozdiel od autooxidácie, ktorá je pomalá)[2][3]
  • súbor javov, ktoré sa dejú pri oxidačnej exotermickej reakcii[4]
  • (akákoľvek) exotermická reakcia, pri ktorej vzniká svetlo[5], resp. v užšom zmysle len takáto reakcia, ak sa pri nej zlučujú dve látky[6]
  • (akákoľvek) rýchla exotermická reakcia [7]

V biochémii sa (skôr v prenesenom význame) označuje ako horenie či spaľovanie aj oxidačná degradačná (t.j. rozkladná) reakcia, napr. tzv. "spaľovanie" sacharidov a tukov pri metabolizme.[2]

Ako spaľovanie v užšom zmysle sa označuje len kontrolované horenie.[1]

Horenie definované ako rýchla exotermická oxidačná reakcia za vzniku svetla[upraviť | upraviť zdroj]

Horenie vzniká a prebieha za určitých podmienok. Na priebeh horenia je potrebná prítomnosť horľaviny a oxidačného prostriedku v zápalnom pomere a prítomnosti zdroja iniciácie. Horľavina a oxidačný prostriedok spolu tvoria horľavý súbor. Pri horení látok niekedy vzniká plameň - stĺpec horiacich, vačšinou plynných látok.

Horenie môže byť:

  • homogénne (plamenné horenie) - pôsobením teploty na látku sa z nej uvoľňujú horľavé plyny, ktoré horia nad jej povrchom; takéto látky horia plameňom;
  • heterogénne (tlenie) - reakcia horenia nastáva na povrchu horľavej látky, ktorá nie je schopná vylučovať plyny; látky nehoria plameňom, iba tlejú.

V technických aplikáciách sa používajú aj pojmy:

  • horľavina = palivo
  • horľavý súbor = zmes
  • oxidačný prostriedok sa v kontexte horenia označuje aj ako látka podporujúca horenie a je to najčastejšie vzdušný kyslík, ale môže to byť aj fluór, chlór alebo kyslík z vody (napr. horčík horí aj vo vode) a iné.

Horenie môže byť:

  • Žiadúce
  • Nežiadúce

Na vznik a priebeh horenia je potrebná prítomnosť nasledujúcich faktorov[1] :

  • horľavina (palivo)
  • oxidačné činidlo, t.j. buď vzdušný kyslík alebo látka uvoľnujúca v priebehu horenia kyslík (napr. peroxid)
  • iniciátor horenia, t.j. plameň, iskra alebo teplota (samo)vznietenia

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c horenie in: Encyclopaedia Beliana
  2. a b Verbrennung in: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005-2006
  3. horenie in: Pyramída č. 42
  4. http://www.larousse.fr/encyclopedie/divers/combustion/35402
  5. http://www.livonec.sk/fileadmin/Subory/OP_TPO/Chemia_horenia.pdf
  6. hoření in: Malá československá encyklopedie
  7. combustion in: McGraw-Hill Encyclopedia of Science and Technology, 5th edition

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]