Umývačka riadu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O umývačovi riadu ženského pohlavia pozri umývač riadu.
Vstavaná umývačka riadu

Umývačka riadu (nesprávne myčka riadu[1][2]) je stroj používaný na automatické kontinuitné umývanie riadu. Používa sa v reštauráciách aj v domácnostiach. Pripája sa na vodovod, kanalizáciu a zdroj elektrickej energie.

Princíp[upraviť | upraviť kód]

Umývačky čistia riad pomocou prúdu horúcej rozprašovanej a rozstrekovanej vody so saponátom, ktorý rozpúšťa a zmýva z riadu nečistoty. Potom sa riad niekoľkokrát opláchne, takto sa odplavia zvyšky nečistôt a umývacieho prostriedku. Nakoniec sa odčerpá voda a riad sa suší.

Výhodou je, že neexistuje žiadny kontakt s ľuďmi v priebehu procesu umývania a tak je možné použiť silnejšie koncentrácie účinných látok a vyššiu teplotu vody, čo by pri ručnom umývaní nebolo možné. Okrem toho odpadajú dermatologické problémy súvisiace s pôsobením saponátu na pokožku.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Prvé správy o mechanickom umývaní riadu sú z roku 1850. Joel Houghton si patentoval umývačku, ktorá bola poháňaná ručne pomocou kľuky. Prvá motorom poháňaná umývačka riadu vznikla v americkom štáte Illinois v roku 1886. Vynašla ju Josephine Cochranová. Bola to pomerne bohatá vnučka Johna Fitcha, vynálezcu parníku a vadilo jej časté a zdĺhavé umývanie riadu po večierkoch, ktoré usporadúvala. Jej umývačka mala horizontálne uložené koleso, na ktoré sa pomocou drôteného držiaka pripevňoval riad. Koleso rozstrekovalo vodu so saponátom a tá umývala riad. V roku 1924 William Howard Livens vymyslel malú umývačku riadu, ktorá bola vhodná na domáce použitie. Tá už sa omnoho viac podobala súčasným umývačkam a mala mnoho funkcií, vrátane predných dverí na nakladanie, drôteného stojana na držanie riadu a rotačný rozstrekovač.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 136.
  2. Myčka riadu - Relácie - Rádio Slovensko [online]. Bratislava : Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2020-01-09]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]