Morový stĺp na Rybnom námestí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°08′26″S 17°06′18″V / 48,140694°S 17,105111°V / 48.140694; 17.105111
Morový stĺp na Rybnom námestí
barokový stĺp
Morovy stlp01.jpg
Celkový pohľad na stĺp postavený na pamiatku morovej epidémie v rokoch 1712 – 1713
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′26″S 17°06′18″V / 48,140694°S 17,105111°V / 48.140694; 17.105111
Poloha v rámci Bratislavy
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Red pog.svg
Poloha v rámci Starého Mesta
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Znak SR
Národná kultúrna pamiatka SR
č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
203/0

Morový stĺp na Rybnom námestí je barokový trojičný stĺp stojaci na Rybnom námestí v historickej zóne Bratislavy.

Vznik a popis[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o stĺp postavený v roku 1713 z verejnej zbierky na pamiatku ukončenia morovej epidémie, ktorá postihla Bratislavu ešte na konci roku 1712. Podľa súdobých dokumentov jej v meste podľahlo 3 860 obyvateľov a ďalších 1 561 bolo nakazených[1]. Veľkú zásluhu v zápase o jej potlačenie mal vtedajší ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas, kardinál Christian August Saský, ktorého meno je zvečnené na podstavci stĺpu (o. i. kardinál bol iniciátorom ako aj donátorom stavby).

Stĺp sa nachádza na rozhraní Rybného a Hviezdoslavovho námestia. Jeho autor je neznámy; kamennú ohradu vytvoril bližšie neznámy rakúsky sochár Martin Victor. Stĺp bol pravdepodobne v polovici 18. storočia natoľko poškodený, že sa mestaká rada rozhodla dať ho opraviť a zreštaurovať. Touto prácou poverila okolo roku 1760 bratislavského sochára Jozefa Sartoryho. Sartory však svoju prácu poňal nie ako úzkostlivú renováciu v zmysle zachovania pôvodných hodnôt diela, ale skôr ako jeho voľnú úpravu. Výsledok jeho prác môžeme obdivovať dodnes.

Stĺp tvorí nadstavba kruhového prierezu postavená na trojhrannom podstavci. Piedestál na svojich stranách nesie reliéfy tematicky sa vzťahujúce na morovú epidémiu – Posledné pomazanie, Svätá Rozália a Pochovávanie mŕtveho. Okrem reliéfu ležiacej svätej Rozálie sú ďalšie dva krutým zobrazením takmer každodenných udalostí z čias morovej nákazy. Reliéfy sú dielom J. Sartoryho.

Nie je známe, či pôvodný stĺp obsahoval nejaké reliéfy, z ktorých Sartory vychádzal alebo či vytvoril novú skupinu.

Na rímse podstavca sú umiestnené sochy svätcov: svätého Rocha, svätého Ondreja a svätého Karola Boromejského. Na vrchole stĺpa s hlavicou s volútami je osadené súsošie najsvätejšej Trojice.

Súčasťou morového stĺpu postaveného v balustrádovej ohrádke s kovanou bránkou sú na vedľa stojacich podstavcoch umiestnené sochy (rovnako dielo J. Sartoryho) Panny Márie Immaculata a prvého uhorského kráľa Štefana I., ktorý dáva Panne Márii uhorskú korunu ležiacu na poduške v jeho rukách. Motív, kedy kráľ Štefan dáva uhorskú korunu do Máriinej ochrany, je známy aj z obrazu z roku 1737 na hlavnom oltári v kapucínskom Kostole svätého Štefana.

Sochy Panny Márie a svätého Štefana spolu s reliéfmi na stĺpovom podstavci svojimi znakmi - bohatou ornamentikou, modeláciou tvarov, maliarskym výzorom reliéfov – už inklinujú k nastupujúcemu rokokovému slohu.

Morový stĺp podstúpil renovácie aj v ďalších obdobiach: v rokoch 1772, 1872, 1925, 1956 a 1980. Poslednou bola renovácia v rokoch 2003 – 2007.

Reliéfy na podstavci morového stĺpa

Svätá Rozália
Posledné pomazanie
Pochovávanie mŕtveho

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V. Špiesz: Bratislava v 18. storočí. Bratislava, Tatran 1987, s. 20

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • A. Špiesz, Bratislava v 18. storočí, Tatran, Bratislava, 1987
  • I. Rusina, Renesančná a baroková plastika v Bratislave, Tatran, Bratislava, 1983
  • Článok na www.bratislavskenoviny.sk

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]