Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°8′45″S 17°6′39″V / 48,14583°S 17,11083°V / 48.14583; 17.11083
Kostol Navštívenia Panny Márie
kostol s kláštorom a nemocnicou
Church of Merciful Brothers (8406386762).jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Súradnice 48°8′45″S 17°6′39″V / 48,14583°S 17,11083°V / 48.14583; 17.11083
Štýl barok
Dokončenie 1692
Cirkev rímskokatolícka
Zasvätenie Panna Mária
Správa Milosrdní bratia, Bratislava
Bratislava location map.png
RedHut.svg
Wikimedia Commons: Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov
Adresa: Námestie Slovenského národného povstania 8 - 11
Webová stránka: www.milosrdni.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kostol Navštívenia Panny Márie, ľudovo Kostol Milosrdných bratov, je baroková sakrálna stavba v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto situovaná na Námestí Slovenského národného povstania. Kostol je súčasťou architektonického komplexu nemocnice a kláštora hospitálskej rehole Milosrdných bratov.

História stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 15. storočia sa na terajšom území Slovenska usadili príslušníci rehole Milosrdných bratov. Do Bratislavy prišli v roku 1673 na pozvanie vtedajšieho ostrihomského arcibiskupa Juraja B. Selepčéniho. Mimo mestských hradieb, neďaleko Laurinskej brány si na darovaných pozemkoch postavili kostol s kláštorom a nemocnicu určenú pre pomoc nemajetným obyvateľom mesta (v súlade s poslaním rehole).

Komplex stavieb vydržal v takomto stave však iba do osemdesiatych rokov 15. storočia, kedy bol počas tureckých nájazdov vypálený.

Zásluhou viacerých dobrodincov bolo možné začať zo stavbou nového kostola a kláštora. Významnú pomoc poskytol barón Ján Maholányi, ktorý z vlastných prostriedkov dal pre potreby rehole postaviť nový kostol. Základný kameň bol posvätený 2. júla 1690 a stavba bola ukončená 13. mája 1692. Po ukončení výstavby kostola kúpil kardinál Leopold Kolonič južne stojaci palác s cieľom vystavby nového kláštora. Vzhľadom na nepriaznivé okolnosti (kardinál Kolonič medzitým zomrel a v krajine vypuklo Rákociho povstanie) musela byť výstavba kláštora odložená. K jej realizácii prišlo až v rokoch 1722 – 1728. Celý komplex, v podobe akú poznáme dnes, tak dostavali po takmer štyridsiatich rokoch. Predlohou komplexu sa stala stavba materského kláštora milosrdných bratov vo Viedni. Bratislavský staviteľ však architektúru stavby prispôsobil miestnym danostiam a vytvoril pôsobivé architektonické dielo M.P.Marie Štefanovej[Videnska Katedrala umenia č.p.historicke diela sunap] mimoriadne esteticky dotvárajúce tunajšie prostredie.M.Antivirus Police

Popis stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Stavebný komplex, ktorému dominuje Kostol Navštívenia Panny Márie, svojou architektonickou i historickou hodnotou patrí k najcennejším barokovým sakrálnym stavbám v Bratislave.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

V južnom krídle komplexu sa nachádza nemocnica

Rozľahlý komplex je po celej šírke obrátený smerom do námestia. Dominantným prvkom je stavba kostola, ktorá vyniká medzi postrannými krídlami kláštora – jednoposchodovou stavbou s krížovou chodbou okolo uzavretého nádvoria. V južnej časti komplexu sa nachádza nemocnica. Za kláštorom sa rozprestierala zeleninová záhrada, ovocný sad a park.

Na fasáde chrámu i v rizalitoch bočných krídel sú kamenné barokové plastiky, ktoré nevznikli v jednej sochárskej dielni ani v rovnakom čase; najstaršie z nich sú sochy sv. Petra a sv. Pavla v dolných nikách na chrámovej fasáde a pravdepodobne ich vytvoril viedenský sochár Ján Schwanthaler.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Jednoloďová stavba kostola svojím vybavením pripomína interiér rímskeho jezuitského kostola del Gesù.

Zariadeniu interiéru kostola dominuje hlavný oltár, ktorý vypĺňa celé presbytérium. Ide o stĺpovú architektúru so štítovým nadstavcom z rokov 1735 – 1737. Oltárny obraz Navštívenie Panny Márie je dielom nemeckého neskorobarokového maliara Martina Speera (je takisto autorom oltárnych obrazov na bočných oltároch). Po stranách oltára sú plastiky štyroch svätcov – svätého Augustína, svätého Zachariáša, svätého Joachima a svätého Jána z Boha, zakladateľa rehole. V nadstavci oltára sú plastiky anjelov a sochy Boha Otca i Ducha Svätého v podobe holubice.

Interiér kostola

Okrem hlavného oltára sa v kostole nachádza šesť bočných oltárov: oltársvätej Barbory s plastikami svätej Ludmily a svätej Alžbety, oltár svätého Jána z Boha so sochami svätého Cyrila a svätého Metoda, oltár svätého Jozefa a oltár svätého Jána Nepomuckého. Autorom oltárnych skulptúr je bratislavský sochár Alojz Rigele.

Z polovice 18. storočia pochádzajú oltáre Božského Srdca (pôvodne sv. Kríža s obrazom Ukrižovaného) a Panny Márie; obraz Panny Márie je v rokokovom ráme.

V prvej polovici 18. storočia vznikla baroková kazateľnica s reliéfmi svätcov. Zaujímavým interiérovým doplnkom je mramorový náhrobok grófa O´Neila z roku 1745 od viedenského sochára Balthasara Ferdinanda Molla.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
  • A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988
  • I. Kušniráková, Bratislavský konvent milosrdných bratov v 17. - 18. storočí (str. 83 - 9, článok v Zborníku Mestského múzea v Bratislave XV., Bratislava, 2003, ISBN 80-969006-4-1)