Sandberg

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Sandberg pozri Sandberg (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°12′03″S 16°58′29″V / 48,200833°S 16,974722°V / 48.200833; 16.974722
Sandberg
paleontologická lokalita
Sandberg - Pieskovec.jpg
Sandberg - piesková jaskyňa
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava IV
Mesto Bratislava
Mestská časť Devínska Nová Ves
Súradnice 48°12′03″S 16°58′29″V / 48,200833°S 16,974722°V / 48.200833; 16.974722
Poloha v rámci Bratislavy
Red pog.svg
Poloha v rámci Bratislavy
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Sandberg je významná paleontologická lokalita, nachádzajúca sa na území mestskej časti Devínska Nová Ves, Bratislava. Leží na severozápadnom okraji chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Lokalita bola objavená pri ťažbe piesku.

Lokalitu vyhlásili za chránené nálezisko s rozlohou 25,6 ha roku 1964. Už nasledujúceho roku bola rozšírená a premenovaná na Štátnu prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, o rozlohe 27,97 ha. Roku 1986 sa chránená plocha rezervácie rozrástla na 102 ha. Posledná zmena prišla 1. januára 1995, kedy bola premenovaná na Národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla, s najvyšším stupňom ochrany.

Dôvodmi ochrany je najmä výskyt bohatej teplomilnej flóry a fauny (najmä hmyzu); výskyt pieskomilnej kveteny a výskyt druhov čeľade vstavačovitých rastlín, vďaka ktorým patrí k najvýznamnejším lokalitám na Slovensku.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologická stavba Sandbergu

Sandberg tvoria horninové zvyšky treťohorného mora, ktoré sa rozprestieralo vo Viedenskej panve. Na vápence z obdobia jury a spodnej kriedy (asi pred 160 - 180 miliónmi rokov) boli pri mohutnom zdvihnutí (transgresii) mora (pred zhruba 14 - 16 miliónmi rokov) vodorovne uložené piesky s vložkami štrkopieskov, pieskovce a brekcie. V pieskovcovej stene sú viditeľné vodorovné lavice odolnejších hornín - pieskovcov a litotamniového vápenca. Na svahoch a úpätí pieskoviska sú napadané mohutné bloky (balvany) z pieskovca a piesčitého litotamniového vápenca, ktoré tam zostali po poslednom komorovom odstrele.

Paleontológia[upraviť | upraviť zdroj]

Na Sandbergu sa našlo okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, hubiek, dierkavcov, ale aj väčších morských a suchozemských živočíchov. Boli tu nájdené početné zuby žralokov a kostnatých rýb, pozostatky korytnačiek, stavec veľryby (Mesocetus hungaricus), fragmenty kostier opíc (Pliopithecus antiquus alebo Sivapithecus darwini)[1], tuleňa (Pristiphoca vetusta), nosorožca srstnatého, jaskynného medveďa a vtákov. Výskyt ježoviek a žralokov poukazuje na normálnu slanosť neogénneho mora. Prítomnosť červených litotamniových rias zase na hĺbku do 60 m.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná flóra tejto lokality je zastúpená viacerými ohrozenými a chránenými druhmi. Rastú tu napríklad: smldník piesočný (Peucedanum arenaricum), pre ktorý je to na Slovensku jediná lokalita výskytu, a ďalšie: kurička sivastá (Minuartia glaucina), gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata).

Bibliografia a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Prof. RNDr. Milan Mišík, DrSc.: Geologické exkurzie po Slovensku. Bratislava, SPN 1976, s. 17

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]