Primáty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Primáty
Primates - some families.jpg
Niektoré primáty. Zhora dole: Daubentoniidae, Tarsiidae, Lemuridae, Lorisidae, Cebidae, Callitrichidae, Atelidae, Cercopithecidae, Hylobatidae, Hominidae.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Primates
Synonymá
Primatomorpha
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Primáty [v širšom zmysle] alebo primátotvaré [v širšom zmysle] (po lat. Primates [sensu lato], Primatomorpha) sú rad cicavcov, do ktorého patria okrem iného všetky lemury, opice a ľudoopice, vrátane človeka. Tento rad zahŕňa okolo 350 druhov.

Existujú aj primáty v užšom zmysle (=primátotvaré v užšom zmysle, pravé primáty, primátoidy) - pozri nižšie.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Názov je odvodený z lat. primates, čo je množné číslo od primas („jeden z prvých, znamenitý, vznešený“).

Telo[upraviť | upraviť zdroj]

Ich tvar je rozmanitý: od maki veľkého ako myš až po 200 kg ťažké gorily.

Primáty sú prevažne stromové cicavce, sú teda dobre prispôsobení na šplhanie. Majú päťprsté uchopovacie končatiny. Všetky primáty okrem človeka majú palec na nohe a na ruke oddelený od ostatných prstov; úplne protistojný palec na ruke majú len ľudoopice a niektoré opice Starého sveta. Pohyb zlepšuje aj fakt, že kosti ramena a zápästia nie sú zrastené. Niektoré druhy majú chvost fungujúci pri pohybe ako „piata končatina“.

Na rozdiel od väčšiny cicavcov majú dobre vyvinutú kľúčnu kosť, predná končatina je veľmi pohyblivá. Všetky končatiny sú „voľné“ (teda nie je umiestnená pod telom ale vedľa tela).

Väčšina primátov má ploské nechty, ktoré nahradili pazúry (niektoré druhy však majú pazúry). Nechty sa vyskytujú iba u primátov a možno ich považovať za znak charakteristický pro tento rad.

Ďalším prispôsobením na život v korunách stromov je priestorové videnie. Oči primátov smerujú vpred. Väčšina primátov vidí farebne. Farebné videnie zrejme slúži na rozpoznanie zrelého ovocia.

Tvárová časť primátov je skrátená, dôsledkom je zlý čuch. Primáty majú vynikajúcí hmat.

Primáty majú veľké, kupolovité mozgovne. U primátov došlo k veľkému rozvoju mozgu, hlavne sivej kôry mozgovej a mozočka. Hneď po delfínoch majú primáty (okrem ľudoopíc) najväčší mozog v pomere k veľkosti tela, čo je zrejme dôvodom ich vysokej inteligencie.

U opíc Starého sveta sú samce väčšie ako samice. Naproti u opíc Nového sveta sú pohlavia rovnako veľké.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytujú sa v Južnej a Strednej Amerike, Afrike, na Madagaskare a v juhovýchodnej a východnej Ázii. Druh človek sa vyskytuje prakticky všade okrem Antarktídy, púští, častí pralesov a vysokých hôr. Najmä druh človek si v súčasnosti väčšinou vytvára komplexné umelé obydlia a veľké zoskupenia obydlí, vyrobené z rozličných (často ním samým umelo vyrábaných) materiálov.

Primáty (okrem človeka) žijú najmä v tropických dažďových lesoch a najmä na stromoch.

V súčasnosti žije asi 350 druhov primátov.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

U primátov, najmä u ľudoopíc a špeciálne u druhu človek, sa stretávame aj s často veľmi zložitým správaním. Primáty, vrátane človeka, vytvárajú vysoko komplexné sociálne jednotky.

Orangutany, niektoré lemury a komby žijú samotársky, všetky ostatné primáty žijú v sociálnych skupinách. Veľa druhov žije v rodinách pozostávajúcich z niekoľkých samíc a jedného alebo viacerých samcov.

Zopár druhov (mandril, dril, dželada) vytvára obrovské skupiny niekoľko stoviek jedincov, ktoré sa pravidelne rozpadávajú na tzv. pánske podskupiny a skupiny jedného samca s háremom. Šimpanzy a pavúčiaky žijú vo veľkých komunitách po 20 – 100 jedincoch, ktoré sa delia na menšie rôzne zamerané skupinky. Niektoré druhy, najmä opice Nového sveta, žijú v monogamných pároch.

U druhu človek sa vyskytujú prakticky všetky vyššie spomenuté formy sociálnych skupín.

Ľudoopice používajú nástroje.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Malé primáty zvyknú konzumovať hmyz (na rastlinnú potravu majú prirýchly metabolizmus), veľké zas listy a plody (z hmyzu by nevyžili). Niektoré druhy živiace sa aj listami majú v brušnej dutine na istom mieste (napríklad v slepom čreve) baktérie rozkladajúce celulózu. Okále sú jediné primáty, ktoré sú úplne mäsožravé; niektoré druhy, napríklad šimpanz, človek, pavián sú všežravé. Najviac rastlinného materiálu skonzumujú gorily.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Primáty sú placentálne cicavce, samice rodia živé mláďatá. Primáty majú nízku rozmnožovaciu schopnosť, samica často rodí len jedno mláďa, o ktoré sa veľmi dlho stará.

Systém[upraviť | upraviť zdroj]

Novší systém[upraviť | upraviť zdroj]

rad primáty v širšom zmysle/primátotvaré v širšom zmysle (Primates [sensu lato])[1][2][3][4][5][6]:

Či Plesiadapiformes patria pod primáty je dlhodobo sporné - o tom pozri v článku plesiadapoidy. Ojedinele sa pod primáty zaraďujú aj letuchy a tany.


Thurzov systém[upraviť | upraviť zdroj]

Pre primáty v užšom zmysle (primátoidy) je na tejto a súvisiacich stránkach použitý prevažne systém podľa Thurzo 1998 (používaný v zásade aj napr. v Encyclopaedii Beliane). Thurzo k svojmu systému uvádza, že jeho základ je adaptovanou verziou vypracovanou na základe viacerých systémov - F. S. Szalaya a E. Delsona (1979), E. S. Simonsa (1972), R. L. Ciochona (1983) , F. S. Szalaya, A. L. Rosenbergera a M. Dagostu (1987); z viacerých novších príspevkov sa napr. použili údaje D. R. Beguna (1992), P. Andrewsa (1992), R. F. Kaya, C. Rossa a B. A. Williamsa (1997).[1]

Treba poznamenať, že Thurzo označuje všetky vyššie taxonomické úrovne (nielen čeľade) určitými špecifickými koncovkami názvu taxónu (iní autori tak robia len pri vybraných taxonomických úrovniach). Sú to tieto (na prvom mieste sú koncovky podľa Thurzo 1998, v hranatej zátvorke sú koncovky podľa Thurzo 1985):

  • polorad: -oidy
  • podrad:-blížne [-rodé alebo bez koncovky]
  • polopodrad:-idné
  • infrarad:-ovce [-ovce]
  • čeľaď: -ovité (ale:hominidi) [-ovité (ale: hominidi/hominidné)]
  • nadčeľad:-oidovce [-idné (ale: hominoidi, popri hominoidné)]
  • podčeľaď: -rodé (ale:hominini) [-bližné, v niektorých prípadoch aj -ini (ale: orangutany)]
  • tribus: -iny

Ako vidno, koncovky -blížne (-bližné), -idné a -rodé používa v oboch textoch úplne odlišným spôsobom. [1][7]

Tradičný systém [8][7][9][10][11][5][upraviť | upraviť zdroj]

rad primáty/primátotvaré v širšom zmysle:

  • rod †Purgatorius - zaraďované aj pod plesiadapoidy
  • podrad †plesiadapovce/plesiadapoidy (Plesiadapiformes)/paromomyoidy[1] (Paromomyiformes)
  • primáty/primátotvaré v užšom zmysle/pravé primáty:
    • podrad poloopice/ nižšie primáty (Prosimii, Prosimiae) - zodpovedá v novšom systéme členitonosoblížnym + okáľoidným
    • podrad opice/vyššie primáty (Anthropoidea, Simioidea, Simiae, Pitheci) - existuje aj v novšom systéme, jediný rozdiel je ten, že novšie má o stupeň nižšiu taxonomickú úroveň (vyššie je uvedený konkrétne ako "polopodrad antropoidné"), ďalšie synonymá tohto taxónu pozri vyššie

V Thurzo 1985 sú namiesto plesiadapoidov uvedené dva samostatné taxóny plesiadapovce (Plesiadapiformes) a paromomyovce (Paromomyiformes; vrátane rodu Purgatorius) a tieto sú zahrnuté pod poloopice.

Pre porovnanie novšieho s tradičným systémom - ako vidno - platí, že:

  • členitonosoblížne = a) poloopice bez okáľoidných, b) [Thurzo 1985] poloopice bez okáľoidných, plesiadapovcov a rodu Purgatorius
  • celistvonosoblížne = vyššie primáty + okáľoidné.

Kombinované systémy[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí autori zužujú význam taxónu Prosimii (poloopice) tak, že ho robia zhodným s taxónom Strepsirhini (členitonosoblížne). Potom systém primátov v užšom zmysle vyzerá napríklad takto[12]:

Alebo vyzerá takto [13]:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d THURZO, M. Evolúcia človeka, 1998 [1]
  2. GAISLER, J., ZIMA, J. Zoologie obratlovců. Praha: Academia 2018, S. 585-590
  3. BENTON: Vertebrate palaeontology, 4th ed., 2015. S. 402-404, 446
  4. ROSE, K. D. The Beginning of the Age of Mammals. 2006 ,S. 166 [2]
  5. a b Silcox, M. T., Gunnell, G. F.. Plesiadapiformes. In: Evolution of Tertiary Mammals of North America, Vol. 2. ed. C. M. Janis, G. F. Gunnell, and M. D. Uhen. Published by Cambridge University Press. (c) Cambridge University Press 2007.[3]
  6. Brands, S.J. (ed.), 1989-present. Systema Naturae 2000. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [4]. Access date: 26 Nov. 2018
  7. a b THURZO, M. Milióny rokov človeka, 1985, S. 187-190
  8. CARROLL, R. L. Vertebrate paleontology and evolution. New York: W. H. Freeman and Company, 1988. ISBN 0-716-71822-7.
  9. Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 378, 255
  10. primáty. In: Malá československá encyklopedie 5 Pom – S. Praha: Academia, 1987. s. 99.
  11. Mikko's Phylogeny Archive prístup 2004 [5]
  12. Eman P Fridman; NADLER, Ronald D.. Medical Primatology (History, Biological Foundations and Applications). [s.l.] : CRC Press, 2002. 392 s. ISBN 978-0-415-27583-5. S. 69.
  13. Shoshani, Groves et al. 1996 citované in: ROSE, K. The beginning of the Age of Mammals, 2006 S. 166 [6]