Preskočiť na obsah

Vakokrty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vakokrtovité
oligocén – súčasnosť

Ilustrácia vakokrta
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Notoryctidae
Ogilby, 1892
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vakokrty alebo krtovce[1] (lat. Notoryctemorphia) sú rad vačkovcov, ktorý zahŕňa jedinú čeľaď vakokrtovité alebo krtovcovité[2] (lat. Notoryctidae). Do tejto čeľade patria len dva rody: recentný rod vakokrt alebo krtovec[3] (lat. Notoryctes) a vyhynutý rod Naraboryctes.

Táto skupina sa od ostatných vačkovcov oddelila približne pred 50 miliónmi rokmi a je to vysoko špecializovaná skupina živočíchov.

Charakteristika rodu Notoryctes

[upraviť | upraviť zdroj]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

rod vakokrt/krtovec (Notoryctes):[4][5]

Vakokrty sa celkovým výzorom a štýlom života podobajú na zástupcov čeľadí krtovitých a zlatokrtovitých z iných častí sveta, nemajú však s nimi, okrem toho, že sú cicavce, nič spoločné a ich podoba je výlučne produktom konvergentnej evolúcie. Dĺžka tela je v rozmedzí od 9 do 18 centimetrov. Chvost je krátky a pokrytý hrubou kožou. Farba srsti sa pohybuje od bielej a zlatej až po ružovkasté odtiene. Stavba tela týchto vačkovcov je dokonale prispôsobená spôsobu ich života. Tretí a štvrtý prst predných končatín sú zakončené mohutnými lopatovými pazúrmi, zvyšné prsty sú malé, zakončené malými pazúrmi. Nos ma tvar štítu a je prispôsobený kopaniu. Malé ušné otvory sú umiestnené pod srsťou a môžu byť uzavreté kožným záhybom. Oči sú pokryté svalmi a kožou a takmer úplne redukované. Krčné stavce sú spojené dohromady, čo zlepšuje stabilitu tela pri nárazových pohyboch pri kopaní.[10]

Kostra vakokrta pieskového (Notoryctes typhlops)

Ich dentálna formula je:

  • 3-4.1.2.4
  • 3.1.3.4

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Žijú podzemným štýlom života a sú extrémne adaptované na pohyb cez piesočné pláne a duny. Vyskytujú sa v piesočnatých až púštnych oblastiach strednej Austrálie.

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Vakokrty na rozdiel od krtov nemajú úplne podzemný spôsob života. Kopú v piesku tunely v hĺbke nie viac ako 8 centimetrov pod povrchom. Tieto tunely nie sú veľmi pevné a zvyčajne sa prepadnú hneď po prechode vakokrta alebo o čosi neskôr. Následne vylezú na nejaký čas na povrch, kým zase nezačnú "plávať" pieskom. Môžu byť aktívne počas dňa aj noci.[10]

Tieto zvieratá žijú samotárskym spôsobom života. Nevydávajú takmer žiadne zvuky okrem niekoľkých slabých, ktoré sa podobajú na zvuky svrčkov.[10]

Vakokrty sa živia hlavne larvami hmyzu, nepohrdnú však ani plne vyvinutým hmyzom a rôznymi semenami.[10]

Rozmnožovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

O reprodukcii vakokrtov sa toho veľa nevie. Semenníky samcov sa nachádzajú vo vnútri tela. Samice majú plochý vak s otvorom smerom dozadu, aby sa zamedzilo jeho znečisteniu pri prehrabávaní sa pieskom. Vak je pozdĺžne rozdelený záhybom kože a v každej polovici sa nachádza jedna bradavka. Samice vykopávajú trvalé nory, ktoré pravdepodobne nejaký čas po opustení vaku obývajú mláďatá.[10]

Oba druhy sú podľa červeného zoznamu IUCN zaradené medzi najmenej ohrozené druhy.[11][12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HENDRYCH, V. a kol. Lesnícka zoológia pre lesnícko-technické školy. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry, 1962. S. 250
  2. Vrbacký, R., Koutný, J. Kožušnícke materiály pre 1. až 3. ročník odborných učilíšť a učňovských škôl. Bratislava: Alfa, 1972. S. 131
  3. a b krtovec. in Slovník súčasného slovenského jazyka
  4. ALPIN, Ken. Handbook of the Mammals of the World. [s.l.] : Lynx, 2009. ISBN 978-84-96553-99-6. S. 200-201.
  5. Mammal Species of the World - Browse: Notoryctes [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2023-10-24]. Dostupné online.
  6. LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. 2003. S. 11
  7. Svet živočíšnej ríše. 1984. S. 511
  8. krtovec. in Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  9. Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com. Národní jména [online]. biolib.cz, [cit. 2023-10-24]. Dostupné online.
  10. a b c d e NOWAK, Ronald M.; WALKER, Ernest Pillsbury. Walker's Mammals of the World. [s.l.] : JHU Press, 1999-07-29. Google-Books-ID: T37sFCl43E8C. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-5789-8. (po anglicky)
  11. Notoryctes caurinus: Burbidge, A.A. & Zichy-Woinarski, J. [online]. IUCN Red List of Threatened Species, 2014-03-08, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.
  12. Notoryctes typhlops: Burbidge, A.A. & Woinarski, J. [online]. IUCN Red List of Threatened Species, 2014-03-15, [cit. 2022-04-02]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vakokrty

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • McDonald, David W. (red.) (2009). The Encyclopedia of Mammals. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-956799-7
  • Ronald M. Nowak: Walker's Mammals of the World. Johns Hopkins University Press, 1999 ISBN 0-8018-5789-9

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Beutelmulle na nemeckej Wikipédii.