Poloopice
Poloopice alebo nižšie primáty (lat. Prosimii, Prosimiae) je v starších klasifikáciách podrad primátov. Je to opak vlastných opíc, teda vyšších primátov.
Patria sem napr. lemurovité, indriovité, ksukolovité, lorisovité, kombovité, makiovité a okáľovité.
Systém[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšinou ide o podrad primátov v užšom zmysle, ale napr. Thurzo 1985 má poloopice ako podrad primátov v širšom zmysle (čiže vrátane Plesiadapiformes).
V modernom delení taxónu poloopice zodpovedajú taxóny členitonosoblížne a okáľoidné. Ojedinele niektorí autori stotožňujú poloopice s členitonosoblížnymi (čiže okáľoidné nezahŕňajú do poloopíc) alebo dokonca len s členitonosoblížnymi okrem adapisotvarovcov - pozri systém uvedený v článku členitonosoblížne.
Podrobnosti o postavení v systéme pozri v článku primáty, podrobnosti o vnútornom delení pozri v článkoch členitonosoblížne + okáľoidné (a prípadne plesiadapoidy).
Charakteristika (bez plesiadapoidov) [1][2][upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj charakteristiku v článkoch členitonosoblížne a okáľoidné.
Žijú na stromoch, väčšinou na Madagaskare, niektoré v tropickej Afrike a Ázii. Sú to nočné živočíchy.
Sú pomenšie. Mozog je pomerne malý. Majú dobre vytvorený čuchový lalok koncového mozgu, čomu je prispôbená aj stavba lebky. Majú vyvinuté rhinarium a pomerne dobrý čuch. Oči sú veľké a so špeciálnou odrazovou vrstvou kvôli nočnému videniu. Majú veľké uši, stavba kosteného ucha má veľa starobylých znakov. Zuby sa líšia od zubov vyšších primátov. V súvislosti so zubným hrebienkom se vytvára podjazykový orgán, druhý jazyk, ktorý slúži na čistenie zubného hrebienka. Mandibula má starobylú stavbu a v symfýze nie je zrastená. Slzná kosť chýba, čelná kosť je nezrastená. Majú vlnitú srsť. Palec na ruke je schopný opozície voči ostatným prstom. Nohy sú oveľa dlhšie než ruky a často sa používajú na odraz aj na pristávanie. Na prstoch sú nechty, s výnimkou druhého prsta na nohách, na ktorom je pazúr. Chvost je dlhý, chytavý, u niektorých druhov zakrpatel.