Preskočiť na obsah

Dvojitozubce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dvojitozubce

zajac menivý
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lagomorpha
Brandt, 1855
Synonymá
zajacovce, zajacotvaré
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dvojitozubce (iné názvy: zajacovce, zajace, zajacotvaré; lat. Lagomorpha) je rad cicavcov.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Sú to suchozemské cicavce. Žijú po celom svete (okrem niektorých karibských ostrovov, južných častí Južnej Ameriky, Madagaskaru a niekoľkých ostrovov v juhovýchodnej Ázii).

Celé ich telo je stavané na útek pred predátormi. Veľké ušnice spôsobujú vynikajúci sluch. Oči umiestnené na bokoch umožňujú 360-stupňové videnie. Dlhé zadné nohy zabezpečujú rýchlosť behu až 55 km/h. Pískavky sú špecifické tým, že majú takmer rovnako dlhé všetky končatiny, preto ani nie sú také rýchle ako zajace a preto sa skôr ukrývajú v štrbinách či norách. Všetky druhy majú štrbinovité nozdry, ktoré sa dajú úplne zatvárať.

Aj keď sa druhy tohto radu nápadne podobajú hlodavcom, a kedysi aj boli zaraďované ako nadčeľaď tohto radu, dnes sú už klasifikované oddelene.Od podobných hlodavcov sa odlišujú najmä tým, že v hornej čeľusti majú za prvým párom hryzákov ešte ďalší pár; oba páry zubov sú zaliate v zubnej sklovine. Hlodavce majú naopak len jeden pár, ktorý presne zapadá na zodpovedajúci spodný pár a sklovinu majú len na prednej strane týchto zubov. Dvojitozubce okrem toho nemôžu prednými končatinami uchopiť potravu. Navyše majú malé a zaoblené chvosty a dobre osrstené spodky labiek.

Od mnohých cicavcov sa odlišujú tým, že samice niektorých druhov sú väčšie ako samce.

Čuch u dvojitozubcov zohráva významnú úlohu, rozoznávajú ním členov rodiny, ošetrovateľov a od neho sa odvíja aj ich hierarchický systém.

Sú to rastlinožravce, jedia najmä trávy a sukulentné rastliny. Potravu, ktorú prvý raz nestrávia, najprv vylúčia a potom znova zjedia; v žalúdku je zmiešavaná s ostatnou potravou a vylučovaná ako štandardný suchý trus. Väčšina potravy teda putuje črevami dva razy, čo zlepšuje trávenie. Toto sa nazýva cekotrofia.

Pri trávení im pomáhajú baktérie v slepom čreve, ktoré rozkladajú potravu bohatú na celulózu. Mláďatá tieto baktérie získavajú až z trusu matky – zo špeciálneho druhu výkalov zo slepého čreva.

Rozmnožujú sa hojne (králiky môžu mať až 6-krát ročne po 12 mláďat). Ovulácia u nich nie je cyklická, ale je podnecovaná kopuláciou, takže sa samice môžu stať gravidnými hneď po pôrode, u niektorých druhov aj pred pôrodom.

Patria k najlovenejším živočíchom. Lovia ich vtáky, mäsožravce a ľudia. V priebehu storočí človek vyšľachtil pozoruhodné množstvo foriem a farebných odchýlok (králiky).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]