Včelárik zlatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Včelárik zlatý
Pair of Merops apiaster feeding.jpg
Samička (vpredu) očakáva ponuku od samčeka
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Merops apiaster
Linnaeus, 1758
Synonymá
včelárik európsky
Merops apiaster en.png
Mapa rozšírenia

██  Hniezdiaci

██  Nehniezdiaci

██  Stály

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Včelárik zlatý alebo včelárik európsky[3] (lat. Merops apiaster) je vták z čeľadi včelárikovité. Obýva teplé a suché miesta Európy, Afriky a Ázie.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov včelárik zlatý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, v rokoch 1989 – 2013 celková populácia je stabilná. U európskej populácii bol zaznamenaný nejasný trend, ale podľa krátkodobého trendu je populácia v Európe stabilná. Poklesy boli zistené na miestach, kde došlo k strate potravy, najmä po plošnej aplikácii pesticídov alebo v oblastiach, kde došlo k zničeniu hniezdnych príležitostí, napríklad kanalizáciou riek, intenzifikáciou poľnohospodárstva alebo zväčšením plôch monokultúr. Ďalším negatívnym faktorom je odstrel zo športového dôvodu alebo ak je považovaný za škodcu. Populácia v južnej Afrike klesá.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Včelárik zlatý meria 27[5][6] – 29 cm s rozpätím krídel 44 - 49 cm[6] a váži okolo 60 g.[7]. Pestré farby, dlhý ohnutý zobák a predĺžené stredné chvostové perá sú najdôležitejšie poznávacie znaky.[5] Na chrbtovej strane má gaštanovočervené a sírovožlté farby, chvost je modrozelený. Čelo je biele, oči červené v čiernej uzdičke, ktorá sa tiahnie aj na krk a hrdlo a uzatvára žiarivo zlatožlto zafarbenú oblasť pod zobákom.[7] Brušnú stranu má sýto modrozelenú.[5]. Samica je ako samec, iba matnejšia.[7] Mláďatá majú chrbát zelený a nemajú tak výrazne predĺžené stredné chvostové perá.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Blízky záber na samicu, hlas je mierne skreslený

Včelárik zlatý má nezmýliteľný hlas, jemné bublavé "purr-purr", "ďurr-ďurr"[5] alebo "krüt" a je doďaleka počuteľný, na vzdialenosť stovky metrov.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi na južnom Slovensku v kolóniách okolo 20, maximálne 79 (Somotor, 1996) párov. Je to prísne sťahovavý druh. Tiahne v kŕdľoch.[6] Na hniezdiská prilieta v máji a odlieta v auguste a na začiatku septembra. V období ťahu sa vyskytuje na celom území Slovenska.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 700 - 1 300. Veľkosť populácie i územie na, ktorom sa vyskytuje, vykazujú mierny nárast od 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 bol V - zraniteľný druh, v roku 1998 LR:nt - menej ohrozený druh (nt - takmer ohrozený). V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe a majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Na hniezdenie vyžaduje šikmé steny. Prirodzené sú brehy vodných tokov a zosuvy. Umelé sú rôzne pieskovne, tehelne a výkopy. Sú prípady, že zahniezdil na vodorovnom teréne.[4] Vyhľadáva otvorené stepné biotopy s roztrúsenými stromami.[7]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhrabávajú si hniezdne diery. Samec vyberie miesto a za 2-3 týždne vyhrabú 90 - 200 cm dlhý tunel s hniezdnou komôrkou na konci širokou 30 - 35 cm. Pracujú obaja, hlavne samec. Znášajú 5 - 6 bielych vajec. Samica zasadne na prvé vajce, samec jú kŕmi a nakrátko aj vystrieda. Mláďatá sa vyliahnu za 19 - 20 dní a z hniezda vyletia za 30 - 33 dní. Hniezdia iba raz ročne od konca mája do augusta, prípadne až do začiatku septembra.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Loví veľký lietajúci hmyz ako vážky, motýle, osy, čmele a včely.[7][5][6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2018.2. Prístup 15. decembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Včelárik zlatý, str. 388 – 389, Darolová, A., Slobodník, V.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d e PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e f FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]