Dudok chochlatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dudok chochlatý
Botbotik.jpg
V juhovýchodnom Turecku.
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Upupa epops
Linnaeus, 1758
Synonymá
dudok obyčajný
Upupa distribution.png
Približné rozšírenie dudka:
  • dudok savanový (Upupa africana)
    • ██ celoročné rozšírenie

  • Dudok chochlatý (Upupa epops epops)
    • ██ letné rozšírenie, hniezdisko

    • ██ celoročné rozšírenie

    • ██ zimovisko

  • dudok madagaskarský (Upupa marginata)
    • ██ celoročné rozšírenie

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dudok chochlatý alebo dudok obyčajný[2] (lat. Upupa epops) je vták z radu dutinovce. Od mája roku 2008 je národným vtákom Izraela. Je známy pre svoj chochol a pestré sfarbenie.

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Dudok chocholatý je z čeľade dudkovité (Upupidae). Ďalší druh, dudok nelietavý (Upupa antaios), ktorý sa v minulosti vyskytoval na ostrove Svätá Helena, vyhynul počas 16. storočia.[3] Medzi ostatné dudky patria dudok savanový (Upupa africana) a dudok madagaskarský (Upupa marginata).

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišuje sa 9 poddruhov. Severozápadnú Afriku, Európu a západnú Sibír obýva U. e. epops, územie ďalej na východ U. e. saturata a oblasť od Suezu k juhu U. e. major. Ďalších 6 poddruhov žije v Afrike južne od Sahary a v južnej Ázii.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Má veľkosť hrdličky (dĺžka tela 25 – 29 cm, rozpätie krídel 44 – 48 cm), je celkom nezameniteľný, so širokými zaoblenými krídlami, výrazným vztyčiteľným chocholčekom na hlave a dlhým, tenkým, mierne nadol zahnutým zobákom. Sfarbenie je žltohnedo ružové s čiernymi a bielymi pruhmi, chvost je čierny so širokým bielym pruhom. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia. Lieta vlnovito a dosť vratko, na zemi správaním pripomína škorca.[4][5]

Je ostražitý a plachý.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas "pu-pu-pu"

30 s, Slovensko, neupravovaná nahrávka, iné druhy: kolibiarik spevavý a pinka obyčajná

Hlas "pu-pu-pu"

7,2s, Rusko, upravovaná nahrávka, iné druhy: trsteniarik veľký a kukučka obyčajná

Dudok sa ozýva hlbokým trojslabičným opakovaným "pu-pu-pu    pu-pu-pu    pu-pu-pu..".[7][8]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi na rozsiahlom území Európy, Ázie a Afriky. Ide o prevažne sťahovavý druh, so zimoviskom v južnej Ázii a Afrike južne od rovníka (pozri mapka rozšírenia nižšie).[4] Európska populácia je odhadovaná na viac ako 890 000 párov a vykazuje mierne klesajúcu tendenciu.[9]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na juhu Slovenska sa vyskytoval pravidelne. V posledných rokoch vymizol, od roku 1975 ustupuje z nížin.[10] Dôvodom bola zmena krajiny, úbytok biotopu[6] a chemizácia.[10] Hniezdi od 100 - 1 100 m n. m..[10]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 600 - 1000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje má mierny pokles o 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 "V" - zraniteľný druh, v roku 1998 VU:B2c - zraniteľný. Stupeň ohrozenia "S" - majú vyhovujúci ochranársky status.[10]

Prostredie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyhľadáva otvorenú trávnatú krajinu s lesíkmi, živými plotmi a krovinami, často sa vyskytuje vo vinohradoch a sadoch.[5]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdia jednotlivo a teritoriálne. Hniezdo je v dutine, väčšinou na strome ale aj v búdkach, skalách a v domoch.[6] Niekedy býva úplne bez výstelky, inokedy na dno prináša stonky a steblá rastlín a kúsky kôry. Ročne máva jednu znášku, v máji, po 5 – 10 bielych alebo nažltlých vajciach s rozmermi 25 x 17 mm.[6] Dĺžka inkubácie je 16 dní, sedí iba samica, ktorej samec prináša potravu. Mláďatá sú spočiatku kŕmené iba samicou, od 10. dňa oboma rodičmi a hniezdo opúšťajú po 26 dňoch. Ďalších niekoľko dní sú kŕmené mimo neho a pohlavne dospievajú vo veku 1 roka.[4]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V potrave prevažuje hmyz a jeho larvy, zvlášť chrobáky, dvojkrídlovce, blanokrídlovce, medvedíky obyčajné a stonožky, ďalej pavúky a dážďovky. Potravu hľadá prevažne na zemi.[4] Živí sa aj jaštericami a drobnými cicavcami.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 10. decembra 2016
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  3. OLSON, Storrs L. (1975): Paleornithology of St Helena Island, south Atlantic Ocean. Smithsonian Contributions to Paleobiology. 23.
  4. a b c d e HUDEC, K. a kol.. Fauna ČR. Ptáci 2 [online]. Praha : Academia. ISBN 80-200-1113-7.
  5. a b SVENSSON, L. a kol.. Ptáci Evropy, severní Afriky a Blízkého východu [online]. 2.. vyd. Praha : Ševčík. ISBN 978-80-7291-224-7.
  6. a b c d e Atlas živočíchov –  dudok chochlatý [online]. Na túru s Naturou, [cit. 2015-11-12]. Dostupné online.
  7. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  9. BirdLife International (2004): Upupa epops. In: Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status.
  10. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Dudok obyčajný/chochlatý, str. 392 – 393, Krištín, A., Slobodník, V.). ISBN 80-224-0714-3.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]