Vrabec domový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vrabec domový
Samec (Austrália)
Samica (Anglicko)
Samec (Austrália) a samica (Anglicko)
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Passer domesticus
Linnaeus, 1758
Synonymá
Frigilla montana (Linnaeus 1748)
Loxia Scandens (Hermann 1783)
Passer arboreus (Foster 1783)
PasserDomesticusDistribution.png
Rozšírenie vrabca domového v Eurázii:

██ Pôvodné rozšírenie

██ Umelé rozšírenie

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vrabec domový alebo vrabec domáci[2] (lat. Passer domesticus) z čeľade vrabcovité. Žije na prevažnom území Eurázie, ale bol umelo vysadený aj na ostatných kontinentoch.[3] Žije v blízkosti ľudských domovov a vystupuje do vysokých nadmorských výšok (Švajčiarsko 2 300 m n. m., Himaláje 4 600 m n. m.) Hniezdi na celom území Slovenska s výnimkou vrcholkov hôr a veľmi hlbokých komplexov lesov.[3]. Nie je jediným druhom vrabca, ktorý využíva ľudské osídlenie.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec domový meria 15 cm[4][5] a váži 24 – 35 g.[6] Má hnedé a sivé sfarbenie.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Ozýva sa hlasom "čerrrr" a "čilp", "tjirp", za letu krátkym "tvit".[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Dokázané hniezdenie bolo zistené na 94,4 % mapovacích kvadrátov. Najvyššie miesta výskytu boli zaznamenaná vo Vysokých Tatrách 1 450 m n. m.. Žijú v kolóniách kde ich je aj 100. O hniezdnej hustote nie je veľa údajov, v parkoch Bratislavy bola zistená populačnú hustota 4 – 39 párov / 10 ha a na sídliskách Bratislavy 88,5 – 109,5 jedincov / 10 ha. Búdky obsadzuje veľmi málo, boli nájdené voľné hniezda na ovocných stromoch.[3]

Je to stály vták, zimuje na celom území Slovenska, ako zimujúci bol zistený na 92,8 % mapovacích kvadrátov. Z vysokých polôh schádza na zimu nižšie a nevytvára veľké skupiny ako príbuzný vrabec poľný.[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 200 000 - 1 800 000, zimujúcich jedincov 3 000 000 - 6 000 000. Veľkosť populáciemierny pokles od 20 - 50%. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilná, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec domový žije v poľnohospodárskej krajine pri ľudských sídlach, na hospodárskych dvoroch a sadoch. Taktiež v mestách a sídliskách. Obľubuje aj husté stromy, najmä ovocné a bútľavé.[6] Obýva aj priemyselné oblasti.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec domový často hniezdi v kolóniách, hniezda sa môžu aj dotýkať. Vyhľadáva rôzne dutiny v múroch, strechách budov, v hniezdach belorítok, v bútľavých stromoch, vo veľkých hniezdach bociana bieleho i volne v hustých korunách stromov.[6]

Tokať začínajú prvým oteplením skoro na jar, na hniezda nosia materiál od konca marca a v apríli. Stavajú zo sena, peria a rôznych handričiek. Hniezdo je veľké a guľaté s bočným vchodom. Rozmery hniezda (volne postaveného na strome) výška: 30 cm, šírka: 20 cm a s komôrkou hlbokou 15 cm. Hniezdo stavajú obaja rodičia, taktiež sa striedajú na inkubácii 4 – 6 (7) belavých škvrnitých vajíčok, ktorá trvá 13 – 14 dní. Z hniezda vyletia po 17 dňoch. Hniezdia tri krát za rok.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa 70% rastlinnou potravou, múčnatými a olejnatými semenami, puky ovocných stromov i mladú zeleninu. V čase hniezdenia žerú hmyz a tiež aj mláďatá kŕmia hmyzom.[6] Vyhľadávajú aj pozostatky jedla. Pre lepšie trávenie vrabce zobú piesok.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-02-25]. Dostupné online.
  3. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrabec domový, s. 594 - 595.
  4. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]