Lastovička obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
lastovička obyčajná
Landsvale.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hirundo rustica
Linnaeus, 1758
Synonymá
lastovička domová
Hirundo rustica.png
Mapa rozšírenia lastovičky obyčajnej
     Hniezdiaca
     Stála
     Zimujúca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lastovička obyčajná alebo lastovička domová[3] (lat. Hirundo rustica) je malý vták z čeľade lastovičkovité. Obýva Európu, Áziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Je sťahovavá. Žije v ľudských sídliskách po celom území Slovenska.[4] Živí sa iba lietajúcim hmyzom.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lastovička obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2015 mierne poklesli, predpokladaná rýchlosť ďalšieho znižovania je o 25% za obdobie troch generácií (11.7 roka). Pokles nastal aj v Severnej Amerike, za 50 rokov (1966 – 2015) o 44% a podľa výsledkov prieskumov v rokoch 1970 – 2014 o 38%. V súčasnosti sa pokles u severoamerickej populácie zrýchľuje, za obdobie troch generácií až o 10.5%.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lastovička obyčajná má dĺžku tela asi 180 – 220 mm[6][7] a váži 11 – 22 g.[5]

Samček aj samička majú čierny chrbát s modrým leskom. Čelo a hrdlo majú gaštanovej farby. Majú silno vidlicovito vykrojený chvost, na chvoste svetlé škvrnky. Spodná časť tela je bledá s hrdzavým odtieňom. Nohy a zobák sú čiernej farby. Samica má kratšie krajné chvostové perá ako samec. Mláďatá sú podobné, iba matnejšie a nevýraznejšie.[5]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

19 s., Anglicko

Spev lastovičky obyčajnej je jemné a jasné švitorenie tu a tam prerušené škrípavým zvukom pripomínajúcim nenaolejované pánty.[6] Poplašný hlas je vysoké "čvi-vit"[7] alebo "vit-vit"[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Lastovička obyčajná hniezdi na celom území Slovenska od nížin do 1 350 m n. m. na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách. Hniezdi v tesnej blízkosti ľudí najmä v maštaliach ale aj v iných stavbách ako sú mosty alebo rekreačné lode. Vo vyšších polohách a v mestách dosahuje menšie hustoty ako belorítka obyčajná.[4] Zo zimovísk sa vracia koncom marca a v apríli. Na najnižšie položené hniezdiská prilieta najskôr, do najvyššie položených najneskôr (26. apríl 1 100 m n. m.), pri jesennom odlete je to naopak.[4] Najviac lastovičiek odlieta v polovici septembra, posledné až v novembri (13. november 1979, Sĺňava pri Piešťanoch)[4].

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 – 400 000. Populácia sa zmenšila o 20 – 50 %, veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 VU A2bc - zraniteľný.[2][9][10] Podľa európskeho ochranárskeho statusu patrí do SPEC3, teda medzi druhy, ktorých globálne populácie nie sú hlavne v Európe a majú nevyhovujúci ochranársky status. Ochranársky status D – ustupujúci druh.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo z blata, sliny, slamy, trávy a srsti stavajú obaja rodičia. Materiál nosia v zobáku ako malé hrudky. Hniezdo používajú viac rokov. Samička znáša 4 – 5 škvrnitých vajec, sedí na nich len sama 13 – 15 dní. O mláďatá sa starajú obaja 20 – 22 dní. Od mája do júla (až augusta) zahniezdia 2 – 3-krát.[5]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Lovia lietajúci hmyz, najmä muchy. Podľa poveternostných podmienok chytajú v rôznych výškach a na rôznych miestach. Niekedy vysoko, inokedy tesne nad vodou a zemou či pri zvieratách a stenách budov.[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 2. februára 2020
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Lastovička obyčajná, str. 426 – 428, Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  6. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]