Lastovička obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lastovička obyčajná
Landsvale.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hirundo rustica
Linnaeus, 1758
Synonymá
lastovička domová
Hirundo rustica.png
Mapa rozšírenia

██ hniezdenie

██ zimovanie

██ celoročný výskyt

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lastovička obyčajná alebo lastovička domová[2] (lat. Hirundo rustica) je malý vták z čeľade lastovičkovité. Obýva Európu, Áziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Je sťahovavá. Žije v ľudských sídliskách po celom území Slovenska.[3] Živí sa iba lietajúcim hmyzom.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Lastovička obyčajná má dĺžku tela asi 180 – 220 mm[5][6] a váži 11 – 22 g.[4]

Samček aj samička majú čierny chrbát s modrým leskom. Čelo a hrdlo majú gaštanovej farby. Majú silno vidlicovito vykrojený chvost, na chvoste svetlé škvrnky. Spodná časť tela je bledá s hrdzavým odtieňom. Nohy a zobák sú čiernej farby. Samica má kratšie krajné chvostové perá ako samec. Mláďatá sú podobné, iba matnejšie a nevýraznejšie.[4]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

19 s., Anglicko

Spev lastovičky obyčajnej je jemné a jasné švitorenie tu a tam prerušené škrípavým zvukom pripomínajúcim nenaolejované pánty.[5] Poplašný hlas je vysoké "čvi-vit"[6] alebo "vit-vit"[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Lastovička obyčajná hniezdi na celom území Slovenska od nížin do 1 350 m n. m. na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách. Hniezdi v tesnej blízkosti ľudí najmä v maštaliach ale aj v iných stavbách ako sú mosty alebo rekreačné lode. Vo vyšších polohách a v mestách dosahuje menšie hustoty ako belorítka obyčajná.[3] Zo zimovísk sa vracia koncom marca a v apríli. Na najnižšie položené hniezdiská prilieta najskôr, do najvyššie položených najneskôr (26. apríl 1 100 m n. m.), pri jesennom odlete je to naopak.[3] Najviac lastovičiek odlieta v polovici septembra, posledné až v novembri (13. november 1979, Sĺňava pri Piešťanoch)[3].

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 - 400 000. Populácia sa zmenšila o 20 - 50%, veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálna zmena do 20%. Podľa európskeho ochranárskeho statusu patrí do SPEC3, teda medzi druhy, ktorých globálne populácie nie sú hlavne v Európe a majú nevyhovujúci ochranársky status. Ochranársky status D - ustupujúci druh.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo z blata, sliny, slamy, trávy a srsti stavajú obaja rodičia. Materiál nosia v zobáku ako malé hrudky. Hniezdo používajú viac rokov. Samička znáša 4 - 5 škvrnitých vajec, sedí na nich len sama 13 - 15 dní. O mláďatá sa starajú obaja 20 - 22 dní. Od mája do júla (až augusta) zahniezdia 2 - 3 krát.[4]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Lovia lietajúci hmyz, najmä muchy. Podľa poveternostných podmienok chytajú v rôznych výškach a na rôznych miestach. Niekedy vysoko, inokedy tesne nad vodou a zemou či pri zvieratách a stenách budov.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-03-05]. Dostupné online.
  3. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Lastovička obyčajná, str. 426 – 428, Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
  4. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  5. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]