Strakoš obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Strakoš obyčajný
Lanius collurio 1.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lanius collurio
Linnaeus, 1758
Synonymá
strakoš červenochrbtý
NT map.png
Mapa rozšírenia a migračných trás

██  Hniezdenie

██  Migrácia

██  Zimovisko

1 - na jeseň tiahnu západnejšie
2 - ako pri návrate na jar
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Strakoš obyčajný alebo strakoš červenochrbtý[2] (lat. Lanius collurio) je spevavý vták z čeľade strakošovité. Obýva veľkú časť Eurázie a na zimu sa sťahuje do tropickej Afriky. Podľa okrúžkovaných jedincov zo Slovenska bolo zistené zimovanie v Grécku a v Saudskej Arábii.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka tela: 17 – 20 cm
  • Rozpätie krídel: 30 cm
  • Hmotnosť: 30 g

Strakoš obyčajný má silné šedé končatiny, hákovitý zobák so zubovitým výbežkom v hornej čeľusti a pomerne dlhý chvost. Samec má hnedý až červenohnedý chrbát, biele brucho, čiernosivý chvost s bielou spodinou, sivé temeno hlavy a zátylok a čiernu masku. Samica má rovnako zafarbenú hlavu i chrbát a nemá čiernu masku.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Ozýva sa hrubým "ček, čet"[4] a výrazným "väv".[5] Spev strakoša obyčajného je melodické švitorenie, do ktorého vplieta svoje "čet" a napodobňuje spev iných vtákov.[4]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Strakoš obyčajný je rozšírený na celom území Slovenska od nížin až po smrekové mladiny 1 370 m n. m..[3] Na Slovensku sa zdržiava od apríla do septembra[6], kedy odlieta zvyčajne na východ a juh Afriky.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 65000 - 130000. Veľkosť populácie mierne klesla o 20 - 50%. Územie na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálne zmeny do 20%. Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Vyskytuje sa najmä v otvorených krajinách s porastom kríkov, na lúkach, poliach a pasienkoch. Tiež na okrajoch lesov, v sadoch a záhradách so živými plotmi.[6] a na lesných mladinách a rúbaniskách.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo si stavia raz ročne v tŕňových kríkoch, ktoré ho dobre chránia pred predátormi. Buduje ho z korienkov, vetvičiek a trávy a od mája do júla hniezdi na znáške 3 až 6 vajíčok. Na vajíčkach sedí hlavne samica. Mláďatá sa liahnu po 14. dňoch a hniezdo opúšťajú po 14. – 15. dňoch. Po vylietaní z hniezda ich staré vtáky naďalej kŕmia.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Strakoš obyčajný je hmyzožravec, obľubujúci chrobáky, kobylky, svrčky, saranče a drobné stavovce.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2015.4.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-03-24]. Dostupné online.
  3. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Strakoš obyčajný, str. 564 – 565, Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  4. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]