Vrabec poľný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vrabec poľný
Tree Sparrow Japan Flip.jpg
Dospelý jedinec (Japonsko)
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Passer montanus
Linnaeus, 1758[3]
Synonymá
Frigilla montana (Linnaeus 1748)
Loxia Scandens (Hermann 1783)
Passer arboreus (Foster 1783)
Rozšírenie vrabca poľného
Mapa rozšírenia vrabca poľného

██ hniezdny areál

██ areál celoročného výskytu

██ areál prezimovania

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vrabec poľný[4] (Passer montanus) je vták z čeľade vrabcovité (Passeridae). Je jedným z najrozšírenejších vtákov Európy. Hniezdi aj zimuje na väčšine územia Slovenska, obýva najmä poľnohospodárske oblasti do 1 000 m n. m..[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný má dĺžku približne 14 cm.[6][7][8] Od ostatných vtákov čeľade vrabcovité, napr. od vrabca domového ho možno spoľahlivo rozoznať podľa temena a záhlavia orechovohnedej farby a čiernej škvrny na bielych lícach. Má malý podbradník čiernej farby, na bokoch krku biely golier. Vrchná strana tela je hnedej farby s čiernymi škvrnami, trtáč žltkastohnedý, chvost i krídla hnedé (krídla s dvomi tenkými bielymi pásikmi). Spodná strana tela je belavá, chvosta okrová.[9] Obe pohlavia vrabca poľného sa podobajú; samica zvykne byť trochu svetlejšia.[8] Na jeseň vytvárajú vrabce početné kŕdle,[7] v ktorých prezimujú spolu s vrabcami domovými, pinkami, príp. inými druhmi.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas

11 s, Rusko

Vrabec poľný sa ozýva vysokým volaním „čip-čip“, za letu „tek-tek“, spieva rýchlym čvirikaním.[6]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný prirodzene obýva väčšinu Európy a Ázie, okrem ich najsevernejších častí. Človekom však bol dovezený aj do Severnej Ameriky a Austrálie.[5]

V rámci oblasti vrabce poľné obývajú najmä mierne zalesnené a poľnohospodárske plochy – porasty medzi poľami, kroviny a lesíky alebo záhrady na okrajoch dedín.[7] Vrabce poľné sú prevažne stále vtáky, ale niektoré severské populácie zimujú na juhu.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Je to stály druh, mimo hniezdnej doby sa vo väčších kŕdľoch potuluje v širšom okolí hniezdiska. V zime sa takisto vyskytuje skoro na celom území Slovenska, len z najvyšších polôh sa stiahne dole.[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 300 000 – 600 000, zimujúcich jedincov 800 000 – 1 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[10] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný žije v kultúrnej krajine, na okrajoch lesov a parkov, pozdĺž ciest, vo vetrolamoch a sadoch, v mestách obýva cintoríny.[5]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabce poľné hniezdia jednotlivo alebo v kolóniách, pričom hniezda (voľná hŕba stebiel s bočným vchodom, vystlané perím) si stavajú hlavne v dutinách a vtáčích búdkach. Vrabce hniezdia dvakrát ročne od apríla do júla. Samica znáša zväčša 5 – 6 vajec, z ktorých sa za 12 – 14 dní vyliahnu mláďatá. Jeden samec môže hniezdiť aj s viacerými samicami naraz a teda zháňať potravu pre viacero mláďat súčasne. Pár používa zvyčajne rovnakú dutinu, pričom v hniezde prespáva aj mimo obdobia hniezdenia.[7][13]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hmyzom, ktorým kŕmi najmä mláďatá, semenami tráv, bylín, vyhľadávajú obilniny, konope, slnečnicu, konzumujú aj ovocie a prehľadávajú odpadky.[13]

Význam v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabce poľné zastupujú významné miesto v ekosystéme krajiny. Sú likvidátormi nežiaduceho hmyzu, čím pomáhajú pestovateľom v ovocných sadoch a záhradách. Navyše sa vrabce poľné neživia ovocím, takže nehrozí poškodenie úrody. Na Slovensku sú už chránené, a taktiež v niektorých krajinách pripravujú opatrenia na ich zachovanie, pretože sa stav vrabčej populácie znížil po hromadnom používaní pesticídov v poľnohospodárskej výrobe.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Passer montanus montanus
  • P. m. transcaucasicus
  • P. m. dilutus
  • P. m. tibetanus
  • P. m. saturatus
  • P. m. malaccensis
  • P. m. hepaticus
  • P. m. dybowskii
  • P. m. kansuensis/
  • P. m. obscuratus

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2018.1. Prístup 29. augusta 2018.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. Linnaeus 1758, s. 183
  4. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  5. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrabec poľný, s. 596 – 597.
  6. a b c Gosler 1994, s. 182
  7. a b c d Sauer 2003, s. 258
  8. a b Macgillivray 1837, s. 352
  9. Opis prevažne podľa: Gosler 1994, s. 182
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  13. a b {{Citácia knihy 1 | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | isbn = }}

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Feldsperling na nemeckej Wikipédii.