Vrabec poľný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Vrabec poľný
Tree Sparrow Japan Flip.jpg
Dospelý jedinec (Japonsko)
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Passer montanus
Linnaeus, 1758[2]
Synonymá
Frigilla montana (Linnaeus 1748)
Loxia Scandens (Hermann 1783)
Passer arboreus (Foster 1783)
Rozšírenie vrabca poľného
Mapa rozšírenia vrabca poľného

██ hniezdny areál

██ areál celoročného výskytu

██ areál prezimovania

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vrabec poľný[3] (Passer montanus) je vták z čeľade vrabcovité (Passeridae). Je jedným z najrozšírenejších vtákov Európy. Hniezdi aj zimuje na väčšine územia Slovenska, obýva najmä poľnohospodárske oblasti do 1 000 m n. m..[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný má dĺžku približne 14 cm.[5][6][7] Od ostatných vtákov čeľade vrabcovité, napr. od vrabca domového ho možno spoľahlivo rozoznať podľa temena a záhlavia orechovohnedej farby a čiernej škvrny na bielych lícach. Má malý podbradník čiernej farby, na bokoch krku biely golier. Vrchná strana tela je hnedej farby s čiernymi škvrnami, trtáč žltkastohnedý, chvost i krídla hnedé (krídla s dvomi tenkými bielymi pásikmi). Spodná strana tela je belavá, chvosta okrová.[8] Obe pohlavia vrabca poľného sa podobajú; samica zvykne byť trochu svetlejšia.[7] Na jeseň vytvárajú vrabce početné kŕdle,[6] v ktorých prezimujú spolu s vrabcami domovými, pinkami, príp. inými druhmi.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas

11 s, Rusko

Vrabec poľný sa ozýva vysokým volaním „čip-čip“, za letu „tek-tek“, spieva rýchlym čvirikaním.[5]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný prirodzene obýva väčšinu Európy a Ázie, okrem ich najsevernejších častí. Človekom však bol dovezený aj do Severnej Ameriky a Austrálie.[4]

V rámci oblasti vrabce poľné obývajú najmä mierne zalesnené a poľnohospodárske plochy – porasty medzi poľami, kroviny a lesíky alebo záhrady na okrajoch dedín.[6] Vrabce poľné sú prevažne stále vtáky, ale niektoré severské populácie zimujú na juhu.[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Je to stály druh, mimo hniezdnej doby sa vo väčších kŕdľoch potuluje v širšom okolí hniezdiska. V zime sa takisto vyskytuje skoro na celom území Slovenska, len z najvyšších polôh sa stiahne dole.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 300 000 - 600 000, zimujúcich jedincov 800 000 - 1 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný žije v kultúrnej krajine, na okrajoch lesov a parkov, pozdĺž ciest, vo vetrolamoch a sadoch, v mestách obýva cintoríny.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabce poľné hniezdia jednotlivo alebo v kolóniách, pričom hniezda (voľná hŕba stebiel s bočným vchodom, vystlané perím) si stavajú hlavne v dutinách a vtáčích búdkach. Vrabce hniezdia dvakrát ročne od apríla do júla. Samica znáša zväčša 5 – 6 vajec, z ktorých sa za 12 – 14 dní vyliahnu mláďatá. Jeden samec môže hniezdiť aj s viacerými samicami naraz a teda zháňať potravu pre viacero mláďat súčasne. Pár používa zvyčajne rovnakú dutinu, pričom v hniezde prespáva aj mimo obdobia hniezdenia.[6][9]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hmyzom, ktorým kŕmi najmä mláďatá, semenami tráv, bylín, vyhľadávajú obilniny, konope, slnečnicu, konzumujú aj ovocie a prehľadávajú odpadky.[9]

Význam v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabce poľné zastupujú významné miesto v ekosystéme krajiny. Sú likvidátormi nežiadúceho hmyzu, čím pomáhajú pestovateľom v ovocných sadoch a záhradách. Navyše sa vrabce poľné neživia ovocím, takže nehrozí poškodenie úrody. Na Slovensku sú už chránené, a taktiež v niektorých krajinách pripravujú opatrenia na ich zachovanie, pretože sa stav vrabčej populácie znížil po hromadnom používaní pesticídov v poľnohospodárskej výrobe.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Passer montanus montanus
  • P. m. transcaucasicus
  • P. m. dilutus
  • P. m. tibetanus
  • P. m. saturatus
  • P. m. malaccensis
  • P. m. hepaticus
  • P. m. dybowskii
  • P. m. kansuensis/
  • P. m. obscuratus

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 30. decembra 2017.
  2. Linnaeus 1758, s. 183
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrabec poľný, s. 596 - 597.
  5. a b c Gosler 1994, s. 182
  6. a b c d Sauer 2003, s. 258
  7. a b Macgillivray 1837, s. 352
  8. Opis prevažne podľa: Gosler 1994, s. 182
  9. a b {{Citácia knihy 1 | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | isbn = }}

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Feldsperling na nemeckej Wikipédii.