Vrabec poľný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
vrabec poľný
Tree Sparrow Japan Flip.jpg
Dospelý jedinec (Japonsko).
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Passer montanus
Linnaeus, 1758[3]
Synonymá
Frigilla montana (Linnaeus 1748)
Loxia Scandens (Hermann 1783)
Passer arboreus (Foster 1783)
Passermontanusmap.png
Mapa rozšírenia vrabca poľného
     hniezdny areál
     areál celoročného výskytu
     areál prezimovania
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vrabec poľný[4] (Passer montanus) je vták z čeľade vrabcovité (Passeridae). Je jedným z najrozšírenejších vtákov Európy. Hniezdi aj zimuje na väčšine územia Slovenska, obýva najmä poľnohospodárske oblasti do 1 000 m n. m..[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vrabec poľný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, v Európe stavy v rokoch 1980 – 2013 mierne poklesli.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný má dĺžku približne 14 cm.[6][7][8] Od ostatných vtákov čeľade vrabcovité, napr. od vrabca domového ho možno spoľahlivo rozoznať podľa temena a záhlavia orechovohnedej farby a čiernej škvrny na bielych lícach. Má malý podbradník čiernej farby, na bokoch krku biely golier. Vrchná strana tela je hnedej farby s čiernymi škvrnami, trtáč žltkastohnedý, chvost i krídla hnedé (krídla s dvomi tenkými bielymi pásikmi). Spodná strana tela je belavá, chvosta okrová.[9] Obe pohlavia vrabca poľného sa podobajú; samica zvykne byť trochu svetlejšia.[8] Na jeseň vytvárajú vrabce početné kŕdle,[7] v ktorých prezimujú spolu s vrabcami domovými, pinkami, príp. inými druhmi.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas

11 s, Rusko

Vrabec poľný sa ozýva vysokým volaním „čip-čip“, za letu „tek-tek“, spieva rýchlym čvirikaním.[6]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný prirodzene obýva väčšinu Európy a Ázie, okrem ich najsevernejších častí. Človekom však bol dovezený aj do Severnej Ameriky a Austrálie.[5]

V rámci oblasti vrabce poľné obývajú najmä mierne zalesnené a poľnohospodárske plochy – porasty medzi poľami, kroviny a lesíky alebo záhrady na okrajoch dedín.[7] Vrabce poľné sú prevažne stále vtáky, ale niektoré severské populácie zimujú na juhu.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Je to stály druh, mimo hniezdnej doby sa vo väčších kŕdľoch potuluje v širšom okolí hniezdiska. V zime sa takisto vyskytuje skoro na celom území Slovenska, len z najvyšších polôh sa stiahne dole.[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 300 000 – 600 000, zimujúcich jedincov 800 000 – 1 500 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001 žiadny.[10] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][11][12] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabec poľný žije v kultúrnej krajine, na okrajoch lesov a parkov, pozdĺž ciest, vo vetrolamoch a sadoch, v mestách obýva cintoríny.[5]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabce poľné hniezdia jednotlivo alebo v kolóniách, pričom hniezda (voľná hŕba stebiel s bočným vchodom, vystlané perím) si stavajú hlavne v dutinách a vtáčích búdkach. Vrabce hniezdia dvakrát ročne od apríla do júla. Samica znáša zväčša 5 – 6 vajec, z ktorých sa za 12 – 14 dní vyliahnu mláďatá. Jeden samec môže hniezdiť aj s viacerými samicami naraz a teda zháňať potravu pre viacero mláďat súčasne. Pár používa zvyčajne rovnakú dutinu, pričom v hniezde prespáva aj mimo obdobia hniezdenia.[7][13]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hmyzom, ktorým kŕmi najmä mláďatá, semenami tráv, bylín, vyhľadávajú obilniny, konope, slnečnicu, konzumujú aj ovocie a prehľadávajú odpadky.[13]

Význam v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Vrabce poľné zastupujú významné miesto v ekosystéme krajiny. Sú likvidátormi nežiaduceho hmyzu, čím pomáhajú pestovateľom v ovocných sadoch a záhradách. Navyše sa vrabce poľné neživia ovocím, takže nehrozí poškodenie úrody. Na Slovensku sú už chránené, a taktiež v niektorých krajinách pripravujú opatrenia na ich zachovanie, pretože sa stav vrabčej populácie znížil po hromadnom používaní pesticídov v poľnohospodárskej výrobe.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Passer montanus montanus
  • P. m. transcaucasicus
  • P. m. dilutus
  • P. m. tibetanus
  • P. m. saturatus
  • P. m. malaccensis
  • P. m. hepaticus
  • P. m. dybowskii
  • P. m. kansuensis/
  • P. m. obscuratus

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 50 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[14]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 18. februára 2020.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. Linnaeus 1758, s. 183
  4. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  5. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Anton Krištín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrabec poľný, s. 596 – 597.
  6. a b c Gosler 1994, s. 182
  7. a b c d Sauer 2003, s. 258
  8. a b Macgillivray 1837, s. 352
  9. Opis prevažne podľa: Gosler 1994, s. 182
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  13. a b {{Citácia knihy 1 | priezvisko = Ferianc | meno = Oskár | titul = Vtáky Slovenska 2 | rok = 1979 | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | isbn = }}
  14. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Feldsperling na nemeckej Wikipédii.