Cintorín
Cintorín (v západo- a východoslovenských nárečiach cinter, cintor, cintir, vo východných stredoslovenských nárečiach cinterín, cinťarín, cinterím, cincerín, v nárečiach častí severného Slovenska cmiťer, cmiter, cmitier[1], ďalšie zastarané či nárečové názvy: temetov, hrobitov, hroby, nahrobiech[2]) môže byť:
- a) osobitné miesto určené na pochovávanie mŕtvych (podľa niektorých definícií len na pochovávanie uložením do zeme)[3][4]
- b) podtyp kresťanského pohrebiska (miesto určené na pochovávanie mŕtvych v okolí kostola či inej stavby cirkevného charakteru, napríklad kaplnky, resp. v novoveku aj len miesto určené na pochovávanie mŕtvych označené kresťanským symbolom kríža) a/alebo židovské pohrebisko[5]; v slovenských podmienkach aj len kresťanské pohrebisko zakladané pri stredovekých kostoloch v rámci farskej organizácie zavádzanej prvými uhorskými kráľmi, ktoré sa od 16. storočia sťahovalo preč od kostolov alebo sa novo budovalo na okrajoch obcí [6]; (pozri aj kresťanský cintorín a židovský cintorín)
- c) v slovenskom práve od roku 2005: verejné pohrebisko iné než (?výlučné/-ný/-ná) kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka (podrobnosti pozri nižšie)
Podobný je termín pohrebisko (zastarano pohrebište), ktorý znamená:
- osobitné miesto určené na pochovávanie mŕtvych od praveku do konca protohistorického obdobia alebo (podľa iných názorov) do prelomu 12. a 13. storočia[5][7][8]
- osobitné miesto určené na pochovávanie mŕtvych iné než cintorín v užšom zmysle (t. j. iné než definícia vyššie označená ako „b“)[5][9]
- akékoľvek osobitné miesto určené na pochovávanie mŕtvych (v užšom zmysle výslovne len do hrobov a mohýl[10]), prípadne aj akékoľvek miesto koncentrácie hrobov (t. j. miesto hromadného, aj jednorazového, pochovania ľudí)[5][11][12][13][14]
- v slovenskom práve od roku 2005 (podrobnosti pozri nižšie):
- verejné pohrebisko (t. j. cintorín, kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka) + neverejné pohrebisko (t. j. pohrebisko určené na pochovávanie príslušníkov cirkví, ktorým vnútorné predpisy neumožňujú pochovávanie ľudských pozostatkov na verejnom pohrebisku), alebo
- legislatívna skratka pre verejné pohrebisko
Zvláštnym druhom pohrebiska je nekropola. Pozri aj článok pochovávanie (pohrebisko).
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Pohrebiská podľa spôsobu pochovávania[7][5]:
- kostrové pohrebisko
- žiarové pohrebisko (rozsiahlejšie žiarové pohrebisko sa volá popolnicové pole)
- birituálne pohrebisko
Pohrebiská podľa vonkajšieho výzoru[7][5]:
Pohrebiská podľa rozmiestnenia hrobov[7][5]:
- pohrebisko so skupinovým pochovávaním (skupinové pohrebisko)
- pohrebisko s nepravidelným pochovávaním
- pohrebisko s radovým pochovávaním (radové pohrebisko)
Cintoríny podľa účelu:
Pri cintorínoch sa často rozlišujú podľa náboženstva najmä kresťanský cintorín a židovský cintorín.
Definícia podľa slovenských právnych predpisov
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1966 až 1985 (vyhláška č. 47/1966 Zb.) platilo nasledovné:
- Pohrebisko je vymedzené len zátvorkou v texte vyhlášky Pohrebiská (cintoríny, kolumbária, urnové háje a rozptylové lúky) (§ 19). Z ostatného textu vyhlášky však vyplýva, že sa na pohrebisku môže vykonať aj voľné zmiešanie popola so zemou (§ 16).
- Cintorín je vymedzený len nepriamo ako pohrebisko, na ktorom sa nespopolnení mŕtvi ukladajú do zeme (§ 11)
V rokoch 1985 až 2005 (vyhláška č. 46/1985 Zb.) platilo nasledovné:
- Pohrebisko je vymedzené len zátvorkou v texte vyhlášky Pohrebiská (cintoríny, kolumbária, urnové háje a rozptylové lúky) (§ 17). Z ostatného textu vyhlášky však vyplýva, že sa na pohrebisku môže vykonať aj voľné zmiešanie popola so zemou a vsyp (§ 15).
- Cintorín je vymedzený len nepriamo ako pohrebisko, na ktorom sa nespopolnení mŕtvi ukladajú do zeme (§ 11)
V rokoch 2005 až 2010 (zákon 470/2005 Z.z.) platilo nasledovné:
- Zákon pozná verejné pohrebisko (legislatívna skratka pohrebisko), ktoré je výslovne definované ako cintorín, kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka (§ 2), a neverejné pohrebisko, ktoré je výslovne definované ako určené na pochovávanie príslušníkov cirkví, ktorým vnútorné predpisy neumožňujú pochovávanie ľudských pozostatkov na [verejnom] pohrebisku (§ 17).
- Cintorín definovaný nie je a v celom texte zákona sa toto slovo vyskytuje len raz v definícii pohrebiska.
Od roku 2011 (zákon 131/2010 Z.z.) platí nasledovné:
- Zákon pozná verejné pohrebisko (legislatívna skratka pohrebisko), ktoré je výslovne definované ako cintorín, kolumbárium, urnový háj, rozptylová lúka a vsypová lúka (§ 2), a neverejné pohrebisko, ktoré je výslovne definované ako určené na pochovávanie príslušníkov cirkví, ktorým vnútorné predpisy neumožňujú pochovávanie ľudských pozostatkov na [verejnom] pohrebisku (§ 16).
- Cintorín je výslovne definovaný ako [verejné] pohrebisko určené na pochovanie (§ 2), pričom pochovanie je definované nasledovne: ukladanie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov do hrobu alebo hrobky na verejnom pohrebisku (ďalej len "pohrebisko"), uloženie spopolnených ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov rozptylom na rozptylovej lúke alebo vsypom popola na vsypovej lúke, alebo uloženie urny s popolom na pohrebisku; popol sa môže uložiť aj na inom mieste. (§ 2). Тáto definícia cintorína zahŕňajúca akékoľvek pochovávanie však (zdá sa) priamo protirečí definícii pohrebiska uvedenej v tom istom paragrafe (pozri vyššie). Z toho vyplýva, že buď došlo k chybe a definícia cintorína má správne znieť "[verejné] pohrebisko určené na pochovanie tela priamo do zeme" (alebo podobne), alebo je definícia cintorína správna a definíciu pohrebiska treba chápať tak, že pohrebisko je "cintorín [ktorý môže obsahovať aj kolumbárium, urnový háj a podobne], výlučné kolumbárium, výlučný urnový háj, výlučná rozptylová lúka a výlučná vsypová lúka".
Časti súčasných cintorínov
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasťou cintorínov okrem hrobov býva[3]:
- cintorínová brána
- múr alebo hrada
- dom správcu alebo správy cintorína
- cintorínový kostol alebo cintorínová kaplnka
- márnica
- dom smútku
- cintorínový kríž (s uvedením roka založenia cintorína)
- aleja
- cintorínová arkáda
- kolumbárium
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HABOVŠTIAK, Anton. Zo slovensko-slovanských lexikálnych vzťahov: (so zreteľom na lingvistickú geografiu). Bratislava : Veda, 1993. ISBN 8022403660. S. 192.
- ↑ cintorín. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 1. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 63.
- ↑ a b cintorín. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
- ↑ Friedhof. In: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005
- ↑ a b c d e f g heslá hřbitov a pohřebiště. In: MALINA, Jaroslav, a kol. Antropologický slovník, aneb, Co by mohl o člověku vědět každý člověk : (s přihlédnutím k dějinám literatury a umění). Brno : Akademické nakladatelství CERM, 2009. ISBN 978-80-7204-560-0. S. 303.
- ↑ [=cintor%C3%ADn][nefunkčný odkaz]
- ↑ a b c d pohrebiská in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka
- ↑ pohrebisko. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 395.
- ↑ pohrebisko. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 395. (posledná veta hesla; porov. však heslo cintorín)
- ↑ pohrebisko. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 57-58.
- ↑ pohrebisko. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 707. (text hesla pohrebisko je prakticky totožný s textom hesla pohrebiská v Pyramíde - encyklopedickom časopise moderného človeka, upravená je len úvodná definícia)
- ↑ pohrebisko. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 502.
- ↑ Havránek, B. et al.: Slovník spisovného jazyka českého
- ↑ Hujer, O. et al.: Příruční slovník jazyka českého, 1935 – 1957
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BEDNÁRIK, Rudolf. Cintoríny na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1972. 172 s. (Klenotnica slovenskej ľudovej kultúry; zv. 7.)