Bocian biely

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bocian biely
Ciconia ciconia.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ciconia ciconia
Linnaeus, 1758
White Stork migration map-en.svg
Mapa rozšírenia bociana bieleho

██ Hniezdiaci

██ Migrujúci

██ Zimujúci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bocian biely[3] (lat. Ciconia ciconia) je druh brodivca z čeľade bocianovité (Ciconiidae), príbuzný volavkám (Ardeidae) a ibisom (Threskiornithidae). Obýva palearktickú oblasť, vyskytuje sa v celej Európe, strednej Ázii a severozápadnej Afrike. Na Slovensku bolo dokázané hniezdenie v 74,40 % mapovacích kvadrátov.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Na stredoeurópske pomery pomerne veľký druh, ktorého hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 2,3 – 4,4 kg. Bocian biely dosahuje výšku 95 – 105 cm a rozpätie krídel je 155 – 165 cm. V zafarbení prevažuje biela farba, konce letiek sú čierne, zobák a dlhé nohy sú oranžovočervené, u mláďat tmavé. Na rozdiel od volaviek má bocian pri lete natiahnutý krk.

Hlasové prejavy a komunikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Typickým zvukovým prejavom je klopanie zobákom. Klepotom sa zdravia na hniezde. Zvuk vznika rýchlym zatváraním a otváraním zobáka, pričom hlas vzniká pri otváraní. Intenzita postupne narastá. Používajú ho pri rôznych situáciach. Rytmus sa mení. Pri párení je pomalší, pri ohlasovaní nebezpečenstva trvá krátko. Pri pozdrave začne ten, ktorý víta a prilietajúci odpovedá. Klepot je sprevádzaný súčasným záklonom hlavy až sa dotkne chrbta.

Okrem toho vedia vydávať pískavý zvuk, ktorý znie u dospelých ticho, u mláďat ostro. Mláďatá dokážu používať aj štebotavé zvuky. Pri žobraní o potravu sa ozývajú hlasom podobným mňaučaniu.

Používajú aj rôzne dorozumievacie gestá. Opakovane sa hýbu hore dole. Pri pozdrave, po párení alebo ak hrozia. Počas hniezdenia takto prejavú teritorialitu. K tomuto majú aj ďalšie gesto, čupnú si s roztiahnutými krídlami. Ak to nestačí, tak samčekovia sa vedia pustiť aj do agresívneho kontaktného útoku.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi ročne 1260 až 1350 párov (2014)[5], predovšetkým v teplejších nížinatých oblastiach na juhozápade, juhu a východe. Početná populácia sa nachádza na Zemplíne, strednom Považí a v Poiplí, no výskyt je evidovaný i vo vyšších polohách Turca, Oravy, Liptova a Spiša[6].

Na konci leta odlietajú na zimoviská v strednej a južnej Afrike. Ojedinele zimujú jednotlivé exempláre i v našej oblasti. Migrujúce kŕdle môžu mať i niekoľko sto vtákov.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 000 – 1 350, zimujúcich jedincov 0 – 3. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[7] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][8][9] Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[4]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Bociany sa vyskytujú v blízkosti zamokrených a spodnou vodou trvale podmáčaných lúk, na poliach a okrajoch vodných plôch. Preferujú otvorenú krajinu, často sa však nachádzajú v blízkosti ľudských obydlí.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnú časť potravy tvoria žaby, a iné obojživelníky, ryby, plazy, hmyz a jeho larvy, hraboše a krty. V menšom množstve sa vyskytujú mláďatá rôznych cicavcov. V Afrike často sleduje kŕdle saranče.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo z vetiev a konárov si stavia na stromoch, strechách, komínoch, využívajú i umelé hniezdne podložky alebo stĺpy elektrického vedenia. Opakovane opravované a obnovované hniezdo môže mať výšku až 2 metre pri priemere 1 až 2 metre a hmotnosť stovky kilogramov, pričom sú prípady, keď malo hmotnosť aj 1 500 kg. Hniezdenie prebieha buď jednotlivo, alebo v menších skupinách a začína v apríli alebo máji. Samica znáša väčšinou 2 – 5 (4 - 6) vajec, výnimočne len 1 alebo až 7. Ich inkubácia trvá približne 33 dní, počas ktorých sa rodičia pri zahrievaní striedajú. Dva mesiace po vyliahnutí sa mláďatá učia lietať.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 24. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
  4. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Miroslav Fulín. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Bocian biely, s. 101 – 102.
  5. FULÍN, Miroslav; GÚGH, Ján. Bocian biely (Ciconia ciconia) na Slovensku [online]. Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, 2014, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online.
  6. http://www.sopsr.sk/index.php?page=infoservis/biota/zivocichy/bocian
  7. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  8. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  9. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fehér gólya na maďarskej Wikipédii.