Krt obyčajný
| Krt obyčajný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Talpa europaea Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| krt podzemný | |
 Mapa rozšírenia krta obyčajného | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Krt obyčajný[2] alebo krt podzemný[3] (Talpa europaea) je hmyzožravec z čeľade krtovité. Obýva západnú Palearktídu od Pyrenejí po rieky Ob a Irtyš. Výskyt na Slovensku bol doložený na 90,3 % územia.[2] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov krt obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, maximálne zistené početnosti sú až 16 jedincov na hektár. V mnohých krajinách jeho areálu rozšírenia ho považujú za škodcu na trávnikoch a v poľnohospodárstve.[1]
Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytla v 389 (90,3 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 86,20 %) v nadmorských výškach 100 (Somotor) – 2 015 m n. m. (vo Vysokých Tatrách).[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Je to podzemný cicavec. Telo meria 12 – 17 cm, chvost 2 – 4 cm, ktorý pri cúvaní slúži ako hmatový ústroj. Hmotnosť sa pohybuje okolo 65 – 120 g. Samce sú menšie a vážia menej ako samice.
Telo je valcovité, pokryté krátkou a hustou srsťou najčastejšie čiernej farby. Farba srsti môže byť aj bridlicovo sivá alebo zamatová.
Krty majú nápadný rypák, ktorý je nasadený zoširoka na trup, nosné dierky sú na spodnej strane rypáka. Hmat a čuch majú uložené v rypáčiku.
Oči sú zakrpatené a uši nemajú ušnice. Na hrabanie mu slúžia silné a krátke končatiny, na ktorých má mohutné pazúry.
Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]
Krt žije na lúkach, poliach a v záhradách. Je dokonale prispôsobený životu pod zemou a zriedka vychádza na povrch.
Je to hmyzožravec. Živí sa najmä dážďovkami, larvami a inými malými živočíchmi.
Hmat, čuch a sluch sú preňho prvoradé zmysly. Pomocou hmatu sa orientuje v tmavých a rozvetvených chodbách. Sluch mu slúži na lokalizáciu potravy.
Krty sú aj veľmi užitočné; rozrývaním pôdy ju prevzdušňujú a živia sa škodlivým hmyzom. Škodia však záhradám, lebo ich činnosť môže poškodzovať korene rastlín.[4]
Prednými končatinami si vyhrabávajú dlhé chodby.
Mláďatá krta sú po narodení malé asi ako fazuľa a cicajú materské mlieko. Matka sa o ne stará niekoľko týždňov, potom sa o seba starajú samy.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 27. novembra 2019.
- ↑ a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Michal Stanko, Peter Fenďa, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Krt obyčajný - Talpa europaea, s. 266 – 274.
- ↑ BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Krt obyčajný, s. 102 - 103.
- ↑ Aké sú potenciálne nebezpečenstvá, ktoré krtkovia predstavujú pre vašu [online]. Stop Mole, 2024-03-06, [cit. 2024-03-29]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krt obyčajný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Krt obyčajný
Wikislovník ponúka heslo Krt obyčajný
|
Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |