Krt obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Krt obyčajný
Talpa europaea MHNT.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Talpa europaea
Linnaeus, 1758
Synonymá
krt podzemný
European Mole area.png
Mapa rozšírenia krta obyčajného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krt obyčajný[2] alebo krt podzemný[3] (Talpa europaea) je hmyzožravec z čeľade krtovité. Obýva západnú Palearktídu od Pyrenejí po rieky Ob a Irtyš. Výskyt na Slovensku bol doložený na 90,3 % územia.[2]

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytla v 389 (90,3 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 86, 20 %) v nadmorských výškach 100 (Somotor) – 2 015 m n. m. (vo Vysokých Tatrách).[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je to podzemný cicavec. Telo meria 12-17cm, chvost 2-4cm ktorý pri cúvaní slúži ako hmatový ústroj. Hmotnosť sa pohybuje okolo 65-120 g. Samce sú menšie a vážia menej ako samice.

Telo je válcovité pokryté krátkou a hustou srsťou najčastejšie čiernej farby. Farba srsti môže byť aj bridlicovo šedá alebo zamatová.

Krti majú nápadný rypák ktorý je nasadený zoširoka na trup, nosné dierky sú na spodnej strane rypáka. Hmat a čuch má uložený v rypáčiku.

Oči sú zakrptené a uši nemajú ušnice. Na hrabanie mu slúžia silné a krátke končatiny na ktorých má mohutné pazúry.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Krt žije na lúkách, poliach a v záhradách. Sú dokonale prispôsobené životu pod zemou a zriedka vychádzajú na povrch.

Je to hmyzožravec. Živí sa najmä dážďovkami, larvami a inými malými živočíchmi.

Hmat, čuch a sluch sú pre ňho prvoradé zmysly. Pomocou hmatu sa orientuje v tmavých a rozvetvených chodbách. Sluch mu slúži na lokalizáciu potravy.

Krti sú aj veľmi užitočný, rozvýjaním pôdy ju prevzdušuje a živí sa škodlivým hmyzom. Škodí však záhradám, lebo rozvíjala korene rastlín.

Prednými končatinami si vyhrabávajú dlhé chodby.

Mľáďatá krta sú po narodení malé asi ako fazuľa a cicajú materské mlieko. Matka sa o ne stará niekoľko týždňov, potom sa o seba starajú sami.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Michal Stanko, Peter Fenďa, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Krt obyčajný - Talpa europaea, s. 266 – 274.
  3. BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Krt obyčajný, s. 102 - 103.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]