Krt obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Krt obyčajný
Talpa europaea MHNT.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Talpa europaea
Linnaeus, 1758
Synonymá
krt podzemný
European Mole area.png
Mapa rozšírenia krta obyčajného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Krt obyčajný[2] alebo krt podzemný[3] (Talpa europaea) je hmyzožravec z čeľade krtovité. Obýva západnú Palearktídu od Pyrenejí po rieky Ob a Irtyš. Výskyt na Slovensku bol doložený na 90,3 % územia.[2] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov krt obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, maximálne zistené početnosti sú až 16 jedincov na hektár. V mnohých krajinách jeho areálu rozšírenia ho považujú za škodcu na trávnikoch a v poľnohospodárstve.[1]

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytla v 389 (90,3 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 86, 20 %) v nadmorských výškach 100 (Somotor) – 2 015 m n. m. (vo Vysokých Tatrách).[2]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Je to podzemný cicavec. Telo meria 12 – 17 cm, chvost 2 – 4 cm, ktorý pri cúvaní slúži ako hmatový ústroj. Hmotnosť sa pohybuje okolo 65 – 120 g. Samce sú menšie a vážia menej ako samice.

Telo je valcovité, pokryté krátkou a hustou srsťou najčastejšie čiernej farby. Farba srsti môže byť aj bridlicovosivá alebo zamatová.

Krty majú nápadný rypák, ktorý je nasadený zoširoka na trup, nosné dierky sú na spodnej strane rypáka. Hmat a čuch majú uložené v rypáčiku.

Oči sú zakrpatené a uši nemajú ušnice. Na hrabanie mu slúžia silné a krátke končatiny, na ktorých má mohutné pazúry.

Spôsob života[upraviť | upraviť kód]

Krt žije na lúkach, poliach a v záhradách. Je dokonale prispôsobený životu pod zemou a zriedka vychádza na povrch.

Je to hmyzožravec. Živí sa najmä dážďovkami, larvami a inými malými živočíchmi.

Hmat, čuch a sluch sú preňho prvoradé zmysly. Pomocou hmatu sa orientuje v tmavých a rozvetvených chodbách. Sluch mu slúži na lokalizáciu potravy.

Krty sú aj veľmi užitočné; rozrývaním pôdy ju prevzdušňujú a živia sa škodlivým hmyzom. Škodia však záhradám, lebo obhrýzajú korene rastlín.

Prednými končatinami si vyhrabávajú dlhé chodby.

Mláďatá krta sú po narodení malé asi ako fazuľa a cicajú materské mlieko. Matka sa o ne stará niekoľko týždňov, potom sa o seba starajú samy.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 27. novembra 2019.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Michal Stanko, Peter Fenďa, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Krt obyčajný - Talpa europaea, s. 266 – 274.
  3. BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Krt obyčajný, s. 102 - 103.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]