Trsteniarik veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Trsteniarik veľký
Drosselrohrsänger Great reed warbler.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Acrocephalus arundinaceus
Linnaeus, 1758
Synonymá
trsteniarik škriekavý
Acrocephalus arundinaceus distribution map.png
Mapa rozšírenia trsteniarika veľkého

██ Hniezdiaci

██ Zimujúci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Trsteniarik veľký alebo trsteniarik škriekavý[3] (lat. Acrocephalus arundinaceus) je spevavec a patrí do čeľade trsteniarikovité. Obýva centrálnu a západnú Palearktídu. V Európe vystupuje ako hniezdič na sever po južnú časť Škandinávskeho polostrova ale nehniezdi vo Veľkej Británii.[4][5] Na Slovensku hniezdi v porastoch trstiny a pálky rybníkov a vodných tokov nížin.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Trsteniarik veľký meria 19 cm[6][7] a váži 26 – 33 g.[8]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

3,9 s., Taliansko

Spev trsteniarika veľkého je jeden z najtypickejších hlasov trstín. Znie do ďaleka ako "kara-kara-ki-ki-ki-ker-ker", spieva aj v noci.[6] Motívy spevu opakuje trikrát, spev často začína dvoma drsnými "krr-krr". Spev by sa dal opísať tiež ako "krr-krr, cep, kerrečip, ciee, ciee, kerre-kerre, krik-krik-krik, či, či...". Volá ostro "krek", podobá sa hlasu sliepočky vodnej. Vylietané mláďatá žobrú o potravu hlasom podobným žabám "kväk".[7]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Trsteniarik veľký je sťahovavý druh, ktorý prilieta na svoje hniezdiská až v druhej polovici apríla a začiatkom mája a odlieta od polovice augusta do septembra.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 000 – 2 000. Veľkosť populáciemierny pokles od 20 – 50 %. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v roku 1995 V – zraniteľný. V roku 1998 LR:nt – LR – menej ohrozený druh, nt – takmer ohrozený taxón. V roku 2001 LR - menej ohrozený.[9] V roku 2014 LC* C1 - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo stavia len samička, vo väčšine prípadov medzi steblá trstiny, zriedkavo v kríkoch alebo stromoch. Znesie 6 zelenkastých alebo modrastých vajíčok s dvoma vrstvami škvrniek. Spodné škvrnky sú bledohnedé a vrchné tmavohnedé. Na inkubácii sa podielajú obaja rodičia. Sedenie na znáške trvá 14 – 15 dní. Po vyliahnutí kŕmia mláďatá na hniezde iba 12 dní. Tie sa rozliezajú po trstine a pritom ešte nevedie lietať. Hniezdia dvakrát do roka, v máji a v júni a potom v júli.[8]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa hmyzom a jeho vývojovými štádiami. Vyhľadáva ho v porastoch vodných rastlín, ako trstina, pálka, kroviny a stromy v okolí mokradí.[8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 20. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Alfréd Trnka. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Trsteniarik veľký / Trsteniarik škriekavý, s. 504 – 505.
  5. HAGEMEIJER, Ward; BLAIR, Mike. The EBCC Atlas of European Breeding Birds: their distribution and abundance. All distribution maps on the Web (SOVON, Henk Sierdsema) [online]. London : T & A.D. Poyser, 1997. Dostupné online.
  6. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]