Pinka obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pinka obyčajná
Fringilla coelebs (chaffinch), male.jpg
samec
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Fringilla coelebs
Linnaeus, 1758
Synonymá
pinka lesná
Rangemap-pinson.PNG
Mapa rozšírenia pinky obyčajnej

██  Hniezdenie, len letný výskyt

██  Hniezdenie, celoročný výskyt

██  Zimovisko

██  Človekom introdukované populácie (južná Afrika (štát), Nový Zéland)

██ Hniezdenie a celoročný výskyt poddruhov skupiny spodiogenys

██ Hniezdenie a celoročný výskyt poddruhov skupiny canariensis

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pinka obyčajná alebo pinka lesná[3] lat. (Fringilla coelebs) je spevavec a patrí do čeľade pinkovitých. Je to veľmi bežný druh v Európe a hniezdi na celom území Slovenska od nížin až po pásmo kosodreviny.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Pinka obyčajná meria 15[5] – 15,5 cm[6] a váži 21 – 25 g.[7]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

17 s., Slovensko.

Pinka obyčajná má regionálne rôznorodý spev. Typické je zakončenie trilkom. Volanie je výrazné "fink" alebo "pink"[5], počas letu mäkké "jüpp". Varovný hlas znie ako "hüitt" a používa aj kovovo znejúce "schrrüt".[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pinka obyčajná hniezdi v 98,3 % mapovacích kvadrátov. Je to aj jeden z najpočetnejších druhov v lesoch, priemerne 10 – 20 párov/10 ha. Najvyššie hustoty dosahuje v prírodných lužných lesoch (maximálna zistená hodnota až 29 párov/10 ha v NPR Ostrov orliaka morského), v prírodných dubových lesoch (maximálna zistená hodnota až 16,1 páru/10 ha v NPR Kašivárová a NPR Boky), v prírodných horských zmiešaných lesoch (maximálna zistená hodnota 12,5 páru/10 ha v NPR Dobročský prales a NPR Badínsky prales) a v prírodných dubovo-bukových lesoch (maximálna zistená hodnota 10,3 páru/10 ha v NPR Sitno). V hospodárskych lesoch dosahuje maximálne hodnoty len do 8 párov/10 ha (dubová kmeňovina).[4]

Prevažná časť populácie sa na zimu sťahuje. Ostávajú najmä staré samce a zdržujú sa pri obciach. V zime bola pinka preukázaná v 77,9 % mapovacích kvadrátov. Zimujú najmä v južnom Francúzsku.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 3 000 000 – 5 000 000, zimujúcich jedincov 10 000 – 50 000. Veľkosť populácie i územie, na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20 %. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[7]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Pinka obyčajná obýva lesy a lesíky všetkých druhov, stromoradia aj malé skupinky stromov.[7] Obýva aj záhrady, sady, parky a brehové porasty vôd.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Samček prilieta skôr ako samička a už od konca marca obsadzuje spevom teritórium. Samička stavia sama hniezdo, ktoré je veľmi nenápadné. Hniezdo umiestňuje tesne ku kmeňu a využíva rovnaké lišajníky ako rastú na hniezdnom strome. Používa rôzny stavebný materiál, suché korienky, machy, pavučinu, srsť a perie. Stavba trvá asi týždeň. Hniezdi dvakrát za rok, najprv v apríli a druhé hniezdenie v júni, v júli. Najčastejšie postaví nové hniezdo aj pre druhé hniezdenie. Samička znáša 4 – 6 (7) vajec. Vajíčka majú buď sivočervený alebo bledomodrozelený podklad, na ktorom sú rôzne škvrny a čiarky červenohnedej farby. Samička zasadne na posledné vajíčko a sama na nich sedí 12 – 13 dní, samec jej prináša potravu. Po vyliahnutí trvá výchova mláďať 14 dní.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Pinka obyčajná sa živí rôznymi semenami zbieraním zo zeme.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 27. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-14]. Dostupné online.
  4. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Pinka obyčajná, s. 598 – 600.
  5. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]