Badínsky prales

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Badínsky prales

Badínsky prales alebo Kulisovo je národná prírodná rezervácia v katastrálnom území obce Badín v Banskobystrickom kraji na strednom Slovensku.

Prales je situovaný v Kremnických vrchoch,[1] v oblasti Slovenské stredohorie[2] a tiahne sa v okolí Badínskeho potoka, asi 5 km ZSZ smerom od obce. Nadmorská výška územia je v rozmedzí 620 až 1 025 m n. m. s rozlohou 153,46 ha,[1] pričom výmera pralesa v najprísnejšom stupni ochrany je 30,03 ha, s ochranným pásmom 123,43 ha.[3] Prevažujú expozície severné, severozápadné a severovýchodné.[4] Pôvodne bola táto národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1913, takže patrí medzi najstaršie chránené lokality na Slovensku. Ochranné pásmo bolo niekoľkokrát rozšírené.[1] Badínsky prales je v Generele nadregionálneho ÚSES SR centrom nadregionálneho biocentra Laurín, a tiež súčasťou jadrového územia NECONET.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Informačná tabuľa

V roku 1908 prikázal uhorský minister poľnohospodárstva spracovať zoznam prírodných pamiatok Uhorska. V roku 1913 ministerstvo pôdohospodárstva v Budapešti vyhlásilo Badínsky prales za prísnu rezerváciu s výmerou 20,51 ha. V roku 1974 bolo ochranné pásmo rozšírené na výmeru 30,70 ha s ochranným pásmom v šírke asi 100 m pozdĺž hraníc chráneného územia. 1. mája 2002 bola stanovená výmera vlastného územia národnej prírodnej rezervácie na 30,03 ha a rozšírenie ochranného pásma na výmeru 123,43 ha [2]. V súčasnosti má teda rozlohu 153,46 ha.[1]

Geomorfológia a geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Geologické podložie sa skladá najmä z vulkanitov Kremnických vrchov, z tufov a aglomerátov pyroxenických andenzitov, v strede západnej časti môžme nájsť tufity, a kompaktný andezit tvorí ostrovček v strednej časti.[4] V severozápadnej časti sú tufitické siltovce a pieskovce.[2] V juhozápadnej časti pralesa vystupujú na povrch zvyšky lávového prúdu , ktorý sa prejavuje ako skalné steny, stĺpy a previsy. Na strmších svahoch môžno vidieť blokoviská a suťoviská.[1] V okolí Badínskeho potoka sa nachádzajú sedimentárne horniny riečneho pôvodu.[2]

Pedológia[upraviť | upraviť zdroj]

Kambizeme prevládajú nad andozemami. Pozdĺž vodného toku sa nachádzajú fluvizeme.[2] Na území rezervácie sa vyskytujú typické hnedé pôdy, stredne hlboké až hlboké, slabohumózne až humózne, so značným podielom humusu ; rankrové stredne hlboké hnedé pôdy, ktoré sú silne skeletnaté; a paternia oglejená. Fyziologická hĺbka hnedej slabohumóznej, stredne hlbokej pôdy, je obmedzená na približne 45 cm, preto koreňový systém nepreniká až do tufitových vrstiev, čo zrejme v minulosti zapríčinilo vyvrátenie niektorých drevín pralesa.[4]

Pôdy boli tvorené na báze andezitu, veľmi bohaté na živiny, podobne ako v bukových pralesoch východných Karpát. Tieto pôdy upravujú plochý tvar koreňa buku. Vysoká rozdielnosť priebehu nekromasy v rámci vývojového cyklu je daná významným nárastom jedle, a tiež vyvrátením vitálnych bukov na základe ich plytkého zakorenenia a klimatických zmien, najmä náhleho nárazového vetra.[5] Pôdy sú náchylné na eróziu mierne až stredne.[2]

Hydrológia[upraviť | upraviť zdroj]

Územím preteká Badínsky potok s dvoma prítokmi, táto časť patrí do povodia Hrona. Nad pralesom sa nachádza aj Badínsky vodopád, ktorý je často navštevovaný turistami.

Badínsky potok
Pohľad na údolie Badínskeho potoka

Klimatické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Badínsky prales sa nachádza v chladnej klimatickej oblasti. Na základe klimaticko-geografického členenia je táto oblasť zaraďovaná do klimaticko-geografického typu s horskou klímou, typická je malá teplotná inverzia a vlhké až veľmi vlhké podnebie.[2] Priemerná ročná teplota je približne 5,5 až 6,0 °C, priemerný úhrn ročných zrážok 850 až 900 mm.[4] Dĺžka vegetačného obdobia je 120–140 dní a doba trvania snehovej pokrývky 140–150 dní v roku.[2]

Vegetácia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa fytocenologického členenia patrí toto územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) do obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum).[2] Nachádza sa tu až 16 lesných typov. Vegetácia má charakter pôvodného zmiešaného lesa, ale nájdeme tu aj bohato zastúpené druhy podhorského a horského stupňa.[1]

V ochrannom pásme na lesných biotopoch bolo zistených 140 druhov cievnatých rastlín, z toho 34 drevín a 106 bylín. Z bylín dominujú mesačnica trváca (Lunaria rediviva), bažanka trváca (Mercurialis perennis), pakost smradľavý (Geranium robertianum), lipkavec marinkový (Galium odoratum), hluchavník žltý (Galeobdolon luteum), ostružina srstnatá (Rubus hirtus), ostružina malinová (Rubus idaeus), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), papraď samčia (Dryopteris filix–mas), papradka samičia (Athyrium filix–femina), samorastlík klasnatý (Actaea spicata), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), vranovec štvorlistý (Paris quadrifolia), srnovník purpurový (Prenanthes purpurea), šalvia lepkavá (Salvia glutinosa), žindava európska (Sanicula europaea), starček vajcovitolistý (Senecio ovatus), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), fialka lesná (Viola reichenbachiana), šalátovka múrová (Mycelis muralis). [2] [6] Z bylín sú ďalej zastupené hviezdica hájna (Stellaria nemorum), deväťsil biely (Petasites albus), kopytník európsky (Asarum europaeum), iskerník chlpatý (Ranunculus lanuginosus), iskerník plazivý (Ranunculus repens), veronika horská (Veronica montana), papraď ostnatá (Dryopteris carthusiana), kokorík praslenatý (Polygonatum verticillatum), čarovník obyčajný (Circaea lutetiana), pľúcnik tmavý (Pulmonaria obscura), slezinovka striedavolistá (Chrysosplenium alternifolium), krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), ostrica oddialená (Carex remota), ostrica lesná (Carex sylvatica), lipnica hájna (Poa nemoralis) kostrava obrovská (Festuca gigantea), praslička roľná (Equisetum arvense), konopáč obyčajný (Eupatorium cannabinum), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), konopnica úhľadná (Galeopsis speciosa), štiavec tupolistý (Rumex obtusifolius), záružlie močiarne (Caltha palustris), vŕbovka horská (Epilobium montanum), mäta dlholistá (Mentha longifolia) a iné. [2]

Lesy[upraviť | upraviť zdroj]

Národná prírodná rezervácia Badínsky prales je v zmysle platného lesného hospodárskeho plánu so stavom k 1. januáru 1999 situovaná v lesnom hospodárskom celku Badín a lesnom užívateľskom celku Lesy Badín. V ochrannom pásme prevažujú hospodárske lesy – 78,8 %, na zvyšných 21,2 % pripadajú lesy osobitného určenia (pôvodné ochranné pásmo).[2]

Okolo 70% Badínskeho pralesa patrí do lesa typu skupiny kvetnatá, alebo typická bučina (Fagetum typicum).[5] Dominujúcou drevinou je buk lesný (Fagus sylvatica 58%), jedľa biela (Abies alba 21 %), smrek obyčajný (Picea abies 10%) (gloncak). Vysoké zastúpenie majú aj javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a brest horský (Ulmus glabra).[2] Na kalamitných plochách rastú aj vŕba rakytová (Salix caprea), topoľ osikový (Populus tremula) a jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) [7]

Na východnej strane prežívajú porasty ktorých vek sa odhaduje na viac ako 75 rokov. Prevládajú tu dvojetážové, dokonca trojetážové porasty.[2]

Huby[upraviť | upraviť zdroj]

Huby žijúce na rozkladajúcich sa telách stromov sú nevyhnutné organizmy v lesnom ekosystéme, pretože zabezpečujú premenu mŕtvej drevnej hmoty na také látky, ktoré potom môžu slúžiť ako zdroj energie pre ďalšie organizmy v pôde. Huby vyskytujúce sa len v pralesoch, pretože k svojmu životu potrebujú veľa odumretého dreva, a teda aj v Badínskom pralese, sú amylopórovka aljašská ( Amyloporia sitchensis) , tvarožník laponský (Amylocystis laponica) a ohňovec Pouzarov (Phellinus pouzarii). [8]

Živočíchy[upraviť | upraviť zdroj]

Bohaté zastúpenie má samozrejme hmyz, chrobáky ako bystruška zlatá (Carabus auronitens), bystruška potočná (Carabus variolosus) krasoň jedľový (Eurythyrea austriaca), fúzač alpský (Rosalia alpina). [9] V pralese sa nachádza veľké množstvo mŕtveho dreva, na ktoré sú viazané saproxylické chrobáky , najčastejšie sú to červotoč (Ptilinus ectinicornis), ďalej Xyleborus dispar, Hylecoetus dermestoides a drevokaz (Xyloterus domesticus). [10] Medzi najčastejšie vyskytujúce sa obojživelníky patria mlok karpatský (Triturus montandoni), mlok horský (Triturus alpestris), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), ale tiež rosnička zelená (Hyla arborea), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis) a kunka žltobruchá (Bombina variegata). [9] [11] Z plazov sú rozšírené najmä jašterica živorodá (Lacerta vivipara), jašterica múrová (Lacerta muralis), jašterica zelená (Lacerta viridis), užovka hladká (Coronella austriaca) a vretenica severná (Vipera berus). [11]

Prales poskytuje veľmi dobré príležitosti pre hniezdenie vtákov ako ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos) a muchárik červenohrdlý (Ficedula parva). [9] Pomerne hojne zastúpené sú napr. tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), výr skalný (Bubo bubo), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), dudok chochlatý (Upupa epops), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), a iné. [11]

Cicavce majú tiež pomerne bohaté zastúpenie, napríklad piskor vrchovský (Sorex alpinus), myšovka horská (Sicista betulina), rys ostrovid (Lynx lynx), netopier veľkouchý (Myotis bechstei), netopier obyčajný (Myotis myotis), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus). [9] [1]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Papraď samčia
Mladý ihličnan

Badínsky prales je vďaka svojmu prírodnému bohatstvu navrhnutý do NATURY 2000, čiže do sústavy chránených území členských krajín Európskej únie, a teda je územím európskeho významu, s cieľom ochrany ohrozených a vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov. Hlavným dôvodom na zaradenie do zoznamu NATURA 2000 je prítomnosť biotopov, ktoré sú predmetom ochrany:

  • 8220 Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
  • 9130 Bukové a jedľové kvetnaté lesy
  • 9180 Lipovo-javorové sutinové lesy

a druhov, ktoré sú predmetom ochrany:

Na základe stupňa ochrany prírody je územie rezervácie rozdelené na zónu A a zónu B:

  • Zóna AVlastné územie pralesa – piaty, najvyšší, stupeň ochrany so spoločenstvami bukového lesného vegetačného stupňa, ktoré sú súvisle vyvinuté len v dôsledku prírodných faktorov, a to do štádia klimaxového lesa. Sú to lesy s veľmi vysokou stabilitou a prebieha tu prirodzený autoregulačný proces. Je to územie bez vplyvu antropogénnej činnosti na vývojové a rastové procesy, a bez ľudských zásahov ostane aj v budúcnosti. Dôležité je rešpektovanie prírodných zákonitostí.
  • Zóna BSúčasné ochranné pásmo NPR Badínsky prales – štvrtý stupeň ochrany, sem patria lesy, ktoré majú prevažne prirodzené drevinové zloženie, ale v minulosti boli už cielene obhospodarované. Je tu 16 lesných typov, niekde má väčší výskyt smrek, ktorý ako nepôvodná drevina bude postupne redukovaný. Možno tu nájsť aj spoločenstvá lúk, a to vlhkomilné, vo východnej časti, alebo mezofilné lúčne spoločenstvá. V súčasnosti je hlavným cieľom vytvoriť štruktúru blízku charakteru vlastného územia pôvodného pralesa, tak aby následne mohli byť zaradené do zóny A, a tiež obnovenie prírodných procesov. Na lúčnych spoločenstvách by mala prebehnúť sekundárna sukcesia drevín.[1]

V rámci navrhovaných opatrení je dôležitým aj usmerňovanie návštevnosti územia.[12] Samovoľný vstup do pralesa je zakázaný, možný je len pre odborné exkurzie so sprievodcom z Lesov SR, Štátnej ochrany prírody SR, Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, alebo iných vedecko-výskumných inštitúcií. Pohyb mimo náučného chodníka v 5. stupni ochrany sa považuje za priestupok, ktorý môže byť pokutovaný.[13]

Správcom územia je CHKO Poľana.[12]

Badínsky prales je jedným z kandidátov na zápis na zoznam Svetového prírodného dedičstva UNESCO [2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i Natura 2000 Sústava chránených území členských krajín Európskej únie [http://www.sopsr.sk/natura/doc/inf_brozury/Badinsky_prales.pdf
  2. a b c d e f g h i j k l m n o p Peter Glončák, Posúdenie prirodzenosti drevinového zloženia ochranného pásma NPR Badínsky prales [http://www.tuzvo.sk/files/LF-KF/Diplomovka_s_prilohou_B.pdf
  3. Pralesy Slovenska [http://www.pralesy.sk/component/oblasti/?id=14&task=view
  4. a b c d Š. Korpeľ, Pralesy Slovenska. Najucelenejšia publikácia o slovenských pralesoch z pera jedného z najväčších odborníkov na problematiku stredoeurópskych prirodzených lesov [1]
  5. a b M. SANIGA, J. P. SCHÜTZ, Relation of dead wood course within the development cycle of selected virgin forests in Slovakia, JOURNAL OF FOREST SCIENCE, 48, 2002 (12): 513–528 [http://www.agriculturejournals.cz/publicFiles/55889.pdf
  6. UJHÁZY, K. et al., Herb layer dynamics of primeval fir-beech forests in central Slovakia, Department of Phytology, Faculty of Forestry, Technical University in Zvolen [2]
  7. Technická univerzita vo Zvolene 2009, ACTA FACULTATIS FORESTALIS ZVOLEN Slovakia, Jozef Zrak, Peter Jaloviar: Svetelné pomery v bukovom prírodnom lese NPR Badín, str. 59.
  8. Stanislav Glejdura, Vladimír Kunca, Pavel Mathé , Huby v pralesoch Slovenska [3]
  9. a b c d Správa CHKO Poľana, Živočístvo CHKO Poľana [4]
  10. Peter Zach,Milada Holecová, SAPROXYLICKÉ CHROBÁKY (COLEOPTERA) V PRÍRODNOM A HOSPODÁRSKOM LESE: ODCHYTY DO NÁRAZOVÝCH LAPAČOV [http:http://zoology.fns.uniba.sk/ffs/pdf/FFS-03-12-Zach-Holecova-1998.pdf
  11. a b c Nadacia IUCN , Svetova unia ochrany prirody, Slovensko, NAVRH NARODNEJ EKOLOGICKEJ SIETE SLOVENSKA - NECONET [5]
  12. a b ŠOP SR, Natura 2000, popis lokality Badínsky prales [http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0044
  13. Oficiálna stránka obce Badín,Badínsky prales

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48° 41′ 26″ s.š., 19° 03′ 02″ v.d.