Hlucháň hôrny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Tetrov hlucháň)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Hlucháň hôrny
Capercaillie Lomvi 2004.jpg
Samec
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Tetrao urogallus
Linnaeus, 1758
Synonymá
tetrov hlucháň, hlucháň lesný, hlucháň obyčajný
Western Capercaillie Tetrao urogallus distribution map.png
Mapa rozšírenia hlucháňa hôrneho
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hlucháň hôrny (iné názvy: tetrov hlucháň, hlucháň lesný, hlucháň obyčajný[3]; lat. Tetrao urogallus) je vták z čeľade bažantovité (Phasianidae). Hlucháň je obyvateľom severnej tajgy a hustých európskych lesov. Na Sibíri zasahuje až k rieke Lene. Jeho areál rozšírenia sa podobá areálu rozšírenia borovice lesnej a čučoriedky.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hlucháň hôrny je najväčší z čeľade bažantovité, dospelí samec meria až 60 cm a váži 1 až 1,5 kilogramov, farba operenia je tmavá s nevýrazne sfarbenou hlavou a svetlým zobákom. Jeho výrazný chvost má široké oblé zakončenie. Samica je asi o 10 cm menšia a je sfarbená hrdzavo-hnedo.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 500 - 700, zimujúcich jedincov 1 100 - 2 000. Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 26,80 % a zimovanie v 24,90 % mapovacích kvadrátoch. Veľkosť populácie vykazuje výrazný pokles viac ako o 50%. Veľkosť územia, na ktorom sa vyskytuje, vykazuje mierny pokles od 20% - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 V - zraniteľný. V roku 1998 VU:A1cd,B2acd - zraniteľný.[4] V roku 2001 VU - zraniteľný.[5] V roku 2014 EN A2ac; C2a(i) - silne ohrozený.[2][6][7] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Za posledných asi 30 rokov hlucháňov u nás ubúda (údaj 1983), v období mapovania v rokoch 1980 - 1999 preživali už len miestne malé populácie v nasledujúcich pohoriach: Belianske Tatry, Vysoké Tatry, Západné Tatry, Nízke Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Slovenské rudohorie.[4]

Spôsob života, biotop a potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Po väčšine roka žije tetrov skryto a samotársky v miestach kde nie je rušený prítomnosťou človeka; potrebuje vhodný životný priestor o rozlohe až 30 kilometrov štvorcových. Obýva slnečné zmiešané a ihličnaté lesy alebo rašeliniská, kde si opatruje potravu zberom a hrabaním. Živí sa bobuľami, travinami, ihličím a mravcami.

K jeho prirodzeným predátorom patria kuna lesná a líška obyčajná, vajcia z hniezd vyberajú straky a vrany.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na jar začína tokať ešte za tmy v korunách stromov a tok dokončuje na zemi. Samica znáša a zahrieva 5(6) až 10(12) vajec, kuriatka sa liahnu po 28 dňoch o ktoré sa sama stará. V prvom roku života v priemere prežije len asi desať percent mláďat.

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

Tetrov hlucháň a tetrov skalný sa niekedy v prírode krížia. Kríženec pripomína vzhľadom i veľkosťou viac hlucháňa. Poľovníci mu hovoria tetrovec.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2018.1. Prístup 16. septembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Miroslav Saniga. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Hlucháň obyčajný/Tetrov hlucháň, s. 222 - 224.
  5. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  6. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  7. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]