Kuna lesná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kuna lesná
Martes martes crop.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Kuna lesná
Linnaeus, 1758
Synonymá
kuna hôrna
European Pine Marten area.png
Rozšírenie
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kuna lesná[2] alebo kuna hôrna (lat. Martes martes) je najbežnejší mäsožravec z čeľade lasicovité (Mustelidae) v Strednej Európe. Obýva lesy Palearktídy po Západnú Sibír. Výskyt na Slovensku bol doložený na 40,1 % územia.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Kuna lesná je asi 55 centimetrov dlhá s chvostom asi 30 centimetrov, jej kožúšok je zvrchu tmavohnedý a plavý, čelo je svetlohnedé, boky a brucho žltkasté. Nohy sú čiernohnedé, chvost tmavohnedý. Pod ušami sa tiahne úzky, tmavohnedý pruh. Medzi zadnými nohami je červenkasto-žltá, hnedo lemovaná škvrna, ktorá sa často rozširuje špinavo-žltým pruhom až ku hrdlu. Samé hrdlo a dolná časť krku sú krásne žltkovo-žlté, čo je práve najvzácnejším znakom tohoto zvieraťa, odlišujúcim ho od blízkej príbuznej kuny skalnej (Martes foina) s charakteristickou bielou škvrnou na hrudi a krku. Hustá, mäkká a lesklá srsť sa skladá z dosť dlhých pevných chlpov a krátkej, jemnej podsady, ktorá je na prednej časti tela bielošedá, vzadu a po stranách tela žltá. Nad hornou perou sú štyri rady fúzov okrem jednotlivých štetín pod očnými kútikmi, na brade a na hrdle. V zime je celkové sfarbenie kuny tmavšie ako v lete. Samička má chrbát svetlejší ako samec a škvrnu menej zreteľnú. Aj u mladých zvierat je hrdlo a dolná časť krku svetlejšia. Živí sa hlodavcami (častou korisťou sú veverice) a vtákmi.

Lesné kuny v Taliansku sú svetlo šedohnedé alebo žltohnedé, pyrenejské kuny sú veľké a silné a rovnako svetlé kuny z Macedónie sú prostredne veľké, ale tmavé.

Kožušina kuny lesnej je však z našich kožušín najcennejšia. Najkrajšie kožušiny pochádzajú z Nórska a Škótska. Nasledujú podľa kvality kožušiny z Talianska, Švédska, severného Nemecka, ale aj z Česka a Slovenska. Kožušina z kuny sa cení vysoko nielen pre krásu, ale aj pre ľahkosť.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Domovom kuny lesnej sú všetky lesnaté končiny severnej pologule. V Európe žije v Škandinávii, na Ukrajine, v Rusku, Anglicku, Nemecku, Francúzsku, Česku, na Slovensku, v Maďarsku, Taliansku a Španielsku, v Ázii až po Altaj, na juhu až k prameňom Jeniseja.

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 173 (40,1 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 33, 7,7 %) v nadmorských výškach 100 (Boťany) – 1 600 m n. m. (vo Vysokých Tatrách).[2]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Lesná kuna obýva listnaté i ihličnaté lesy a vyskytuje sa tým častejšie, čím sú lesy osamelejšie, hustejšie a temnejšie. Je pravým obyvateľom stromov.Ako obydlie jej slúžia dutiny stromov. Kuna plieni hlodavcov, ale aj vtáčie hniezda, vyhľadáva úle, z ktorých konzumuje med, sliedi po ovocí, pochutnávajúc si na hruškách, čerešniach a slivkách.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 1. januára 2017.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Anton Krištín, Pavel Hell, Jozef Bučko, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Kuna lesná - Martes martes, s. 451 - 455.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Losos B. a kolektív: Ekologie živočichů, Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984
  • Meyer A.: Brehmův život zvířat, Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13
  • Roček Z.: Evoluce obratlovců, Academia, Praha 1985

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]