Lasica hranostaj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lasica hranostaj
Mustela erminea upright.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Mustela erminea
Linnaeus, 1758
Stoat area.png
Rozšírenie hranostaja
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lasica hranostaj (iné názvy: hranostaj čiernochvostý[2], hranostaj, staršie hranostaj obyčajný, zastarano lasica veľká, zriedkavo hermelín; lat. Mustela erminea) je druh cicavca z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 32,8 % územia.[2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Je veľký 30 až 41 cm vrátane 8 až 12 cm dlhého chvosta a váži od 0,125 do 0,3 kg. Asi o 1/3 sú vždy ťažší a väčší samci. Hranostaj má v lete na chrbte škoricovo hnedú srsť, ktorá na bruchu prechádza v takmer bielu. Na začiatku zimy prechádza na krásne bielu. Tejto bielej zimnej kožušinke sa hovorí hermelín. Špička chvosta je ako v lete, tak v zime sýto čierna, tým sa dá ľahko rozoznať od lasice myšožravej.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Hranostaj sa vyskytuje po celej Európe (okrem Stredomoria a Balkánu), vo veľkej časti Ázie a v Severnej Amerike. Bol dovezený aj na Nový Zéland, kde sa rozšíril. Žije najčastejšie v otvorenej krajine.

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska sa zdržuje od nížin až po hory.

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 32, 7,4 %) v nadmorských výškach 99 (Vojka) – 2 050 m n. m. (Západné Tatry).[2]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva rôzne druhy lesov, od lužných lesov až po kosodrevinu, nežije vo veľkých súvislých lesoch, skôr v malých skupinách stromov v blízkosti vôd. Zdržuje sa pozdĺž potokov, v okolí medzí i na skalnatých stráňach a v blízkosti ľudských sídiel.[2] Často tiež zavíta do chalúp a sedliackych usadlostí. Úkryty má v dierach pod zemou.[2]

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Hranostaj sa pári buď vo februári a marci (až apríl[2]) – to sa mláďatá narodia za 8 týždňov, alebo od augusta do septembra – v tomto prípade sa mláďatá rodia po utajenej gravidite až v apríli alebo v máji ďalšieho roka.[2] Svoje skrýše pre odchov mláďat buduje v hromadách kamenia, vo štrbinách múrov a na podobných miestach. Počet mláďat z jedného vrhu sa obvykle pohybuje od 3 do 4 (zriedkavo 12 - 13)[2].

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou potravou hranostajov sú najmä drobné cicavce, zriedkavo až do veľkosti králika, prevažujú hlodavce[2], po ktorých sa dokáže natiahnuť aj do ich úzkych nôr. Živí sa aj bezstavovcami a rastlinnou potravou.[2] Loví bežne na zemi, ale za korisťou sa niekedy dokáže i šplhať po stromoch, dobre pláva.[2] Občas dokáže škodiť tým, že pri love zadusí malého zajaca, jarabicu alebo bažanta.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 22. augusta 2017.
  2. a b c d e f g h i j k KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Peter Miklós, Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hranostaj čiernochvostý - Mustela erminea, s. 462 - 466.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]