Kremnické vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kremnické vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Pohlad z durovej skaly na dolnu ves.jpg
Kremnické vrchy pri obci Dolná Ves
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický kraj, Žilinský kraj
Okresy Banská Bystrica, Zvolen, Turčianske Teplice, Žiar nad Hronom
Nadradená
jednotka
Slovenské stredohorie
Susedné
jednotky
Vtáčnik
Žiarska kotlina
Štiavnické vrchy
Pliešovská kotlina
Javorie
Zvolenská kotlina
Starohorské vrchy
Veľká Fatra
Turčianska kotlina
Žiar
Hornonitrianska kotlina
Podradené
jednotky
Flochovský chrbát
Kunešovská hornatina
Jastrabská vrchovina
Turovské predhorie
Malachovské predhorie
Najvyšší bod Flochová
 - výška 1 316,9 m n. m.
 - súradnice 48°48′24″S 18°58′25″V / 48,80667°S 18,97361°V / 48.80667; 18.97361
Rozloha 488 km² (48 800 ha)
Poloha na mape Slovenska
Poloha na mape Slovenska
Wikimedia Commons: Kremnické vrchy

Kremnické vrchy sú sopečným pohorím v centrálnej časti Slovenska, súčasť provincie Západné Karpaty, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a oblasti Slovenské stredohorie.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Hraničia s týmito geomorfologickými celkami:

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Geomorfologické podcelky Kremnických vrchov:[1]

Významné vrchy:

  • Flochová (1 316,9 m n. m.) - najvyšší vrch
  • Svrčinník (1 312,8 m n. m.)
  • Vyhnatová (1 282,6 m n. m.)
  • Zlatá studňa (1 265,4 m n. m.)
  • Velestúr (1 254,4 m n. m.)
  • Smrečník (1 249,2 m n. m.)
  • Skalka (1 231,6 m n. m.)
  • Mýtny vrch (1 221,4 m n. m.)
  • Tabla (1 178,4 m n. m.)
  • Horná skala (1 140,3 m n. m.)

Sedlá:

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Kremnické vrchy vznikli sopečnou činnosťou, základom geologickej stavby sú lávové telesá. Pôvodný porast tvorili na väčšine územia jedľo-bučiny, dnes sa na mnohých miestach lesnaté porasty striedajú s trávnatými plochami. Z ďalších drevín sa vyskytuje javor a brest, v nižších polohách sa objavujú porasty tisu. Ďalšia vegetácia je pomerne jednotvárna, pestrejšia kvetena je len v okrajových častiach, horské druhy bylín sa objavujú pravidelnejšie len pod hlavným hrebeňom. V súvislých lesných porastoch môžete naraziť na medveďa hnedého, mačku divú alebo kunu lesnú.

Jediným veľkým vodným tokom je rieka Hron, ktorá priberá zo svahov Kremnických vrchov množstvo drobných riečok a potokov.

Kremnické vrchy patria podnebne k mierne teplým oblastiam. Teploty v zimných mesiacoch sa pohybujú okolo -2 až -5 °C, v letnom období dosahujú cca 16 - 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je približne 60 - 100, počet letných dní je cca 30 - 50.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Jastrabská skala pri pohľade z Dolnej Vsi

Kremnické vrchy sú vďaka množstvu prírodných zvláštností a rozmanitostí zaradené medzi veľmi vyhľadávané, atraktívne a vysoko hodnotené oblasti. Návštevníci si môžu pozrieť početné prírodné výtvory a zaujímavosti sústredené predovšetkým do národných prírodných rezervácií - Boky a Harmanecká tisina. Medzi chránené prírodné výtvory patrí Turovský sopúch pri obci Turová, Jastrabská skala, Čertova skala.

Strediská zimného cestovného ruchu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ski Králiky (805 m n. m.) – 1x lanovka, 2x vlek, prepravná kapacita 3 650 os./hod.
  • Skalka arena (987 m n. m.) – 1x lanovka, prepravná kapacita 2 300 os./hod.
  • Ski Skalka (935 m n. m.) – 5x vlek, prepravná kapacita 2 950 os./hod.
  • Ski Krahule (930 m n. m.) – 1x lanovka, 3x vlek, prepravná kapacita 5 000 os./hod.
  • Ski TMG Remata (500 m n. m.) – 4x vlek, prepravná kapacita 1 440 os./hod.
  • Skicentrum Kordíky (840 m n. m.) – 1x vlek, prepravná kapacita 600 os./hod.
  • Skicentrum Tajov (540 m n. m.) – 2x vlek, prepravná kapacita 1 000 os./hod.
  • Ski Malachov (500 m n. m.) – 5x vlek, prepravná kapacita 2 400 os./hod.
  • Brestová stredisko v rekonštrukcii

Obce[upraviť | upraviť zdroj]

Vnútri pohoria sa nachádza mesto Kremnica a 25 obcí v 3 okresoch. Ide o tieto obce:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Spracované podľa: KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. geology.sk, 2011, [cit. 2017-10-10]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]