Tŕnie
O iných významoch výrazu Tŕnie pozri Tŕnie (rozlišovacia stránka).| Tŕnie | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Zvolen | |
| Región | Podpoľanie | |
| Časti | Kašova Lehôtka, Budička | |
| Vodný tok | Trniansky potok | |
| Nadmorská výška | 455 m n. m. | |
| Súradnice | 48°36′22″S 19°01′54″V / 48,6060°S 19,0317°V | |
| Rozloha | 12,29 km² (1 229 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 441 (31. 12. 2025) [2] | |
| Hustota | 35,88 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1393 | |
| Starosta | Martina Kubincová[3] (nezávislá) | |
| PSČ | 962 34 | |
| ŠÚJ | 518875 | |
| EČV (do r. 2022) | ZV | |
| Tel. predvoľba | +421-45 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Tŕnie | ||
| Webová stránka: trnie.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Tŕnie je obec na Slovensku v okrese Zvolen. Osady Budička a Kašova Lehôtka, ktoré patria k obci, boli v marci 1945 vypálené nemeckými vojakmi za pomoc partizánom.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Tŕnie je situovaná v južnej časti Kremnických vrchov[5], v ich geomorfologickom podcelku Turovské predhorie.[6] Leží v nadmorskej výške približne 455 m n. m.[7], v nevýraznom údolí Trnianskeho potoka. Prístupná je cestou z Budče cez Turovú, alebo cez Železnú Breznicu a od Zvolena je vzdialená približne 10 km severozápadne.[8] Miestna časť Budička sa nachádza pod vrchom Háj (576 m n. m.), približne 0,5 km juhozápadne od centra, v nadmorskej výške cca 490 m n. m., Kašova Lehôtka je 1 km severne, v nadmorskej výške okolo 560 m n. m.[9]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Lokalita dnešnej obce v predhorí Kremnických vrchov, pomerne vzdialená od údolia Hrona, bola mimo historických ciest. Hoci okolie Zvolena bolo pomerne husto osídlené už v dobe kamennej, horské polohy boli vtedajším obyvateľstvom vyhľadávané len výnimočne. V okolí Tŕnia sa doteraz nenašli tak staré stopy osídlenia, hoci nález kamennej sekerky z neskorej doby kamennej (cca r. 2000 pred Kr.) dokladá pohyb pravekých ľudí aj na území tejto obce. Sekerka bola nájdená začiatkom 20. storočia v blízkosti miestnej jaskynky. Tá sa nachádza približne 350 metrov severovýchodne od kostola, v nadmorskej výške cca 485 m n. m., v lokalite Farský jarok. Ide o pseudokrasovú erózno-kryogénnu jaskyňu s rozmermi 3 × 2 metre a výškou 1,3 metra, do ktorej vedie asi meter dlhá nízka chodba.[10]
Hoci v nižších polohách, napr. pri Budči a Kováčovej, sú zaznamenané archeologické nálezy aj z doby bronzovej (2400 – 800 pred Kr.), v okolí Tŕnia zatiaľ takéto dôkazy objavené neboli. Pohyb ťažiarov bol zaznamenaný už v období lužickej kultúry aj v neďalekej Železnej Breznici, no ten sa vo väčšom rozsahu prejavil najmä po príchode Slovanov. Prospektori hľadajúci železnú rudu a iné vzácne kovy prenikali v 8. a 9. storočí do dolín a hôr a v blízkosti zdrojov vznikali prvé osady. Doložené sú slovanské osady v Jalnej (poloha Brody) a Budči (polohy Strážnica, Klinovisko), preto sa predpokladá pohyb ľudí i na území Tŕnia.[10]
Písomné pramene z obdobia vzniku obce sú veľmi vzácne a preto sa pri datovaní jej založenia vychádza len z obmedzených informácií. V kanonickej vizitácii z roku 1829 sa uvádza, že fara v Tŕni existovala už pred rokom 1239. Z toho vyplýva, že v tom čase tu už muselo existovať aj osídlenie. Pramene uvádzajú tiež výstavbu kostola kráľovnou Beatríciou, čo poukazuje na význam obce v regióne. Z toho je možno usudzovať založenie obce už pred rok 1200.[10]
Najstarší zachovaný dokument spomínajúci obec je listina kráľa Ladislava IV. z roku 1285. V nej sa spomína zem Tŕine, ktorú kráľ za služby a vernosť daroval synom istého Saula zo Zvolena, Samuelovi, Preuzlinovi a Michalovi. Iné dobové pramene však naznačujú, že táto rodina získala Tŕnie už v roku 1270, výmenou za ich majetky v Hontianskom komitáte. Potvrdzuje to predpoklad, že Tŕnie sa vyvinulo zo staroslovanskej osady.
V rokoch 1941 až 1945 prebehla elektrifikácia obce, do miestnych osád bola elektrina privedená v roku 1957. Od roku 1952 bol k dispozícii miestny rozhas, ktorý bol neskôr rozšírený aj do osád. Dostatok pitnej vody z miestnych studničiek zabezpečila výstavba rezervoára v roku 1957. V danom roku bolo tiež založené JRD, v obci neskôr pribudol obchod, divadelná sála, kultúrny dom (1973) v ktorom má sídlo Obecný úrad, Jednota, pohostinstvo i pošta. Pri kultúrnom dome bol postavený detský domov, v obci pribudlo verejné osvetlenie.[10]
V obci sídlila ľudová knižnica, svoju miestnosť mal ochotnícky divadelný krúžok a folklórna skupina Trňan, založená v roku 1971. Onedlho vznikla detská folklórna skupina Vrabce z Tŕnia a staršie správy spomínajú už v roku 1919 aj ochotnícke divadlo. Pri príležitosti 100. výročia založenia divadla bol založený detský a mládežnícky divadelný súbor Tŕňanský škriatok.
V roku 1990 bol ešte v „Akcii Z“ postavený lyžiarsky vlek v miestnej časti Kašova Lehôtka. Kvôli nevyhovujúcim snehovým podmienkam a nerentabilnosti bol neskôr vlek odpredaný. V rokoch 1998 až 2000 bola obec plynofikovaná a napojená na pohronský vodovod. Medzi najnovšie investície patrí obnovenie materskej školy v roku 2016 a zriadenie školskej jedálne, slúžiacej aj seniorom z obce.
V roku 2019 bola zrekonštruovaná hasičská zbrojnica pre dobrovoľný hasičský zbor a zásobovanie vodou Kašovej Lehôtky zlepšil nový vodný zdroj. Prístup do osád zlepšili nové cesty, zrekonštruované bolo ihrisko a pre deti pribudli nové preliezky. V tomto roku bolo rekonštruované v celej obci aj verejné osvetlenie a úprav sa dočkal aj miestny cintorín. Medzi najnovšie investície patrí rekonštrukcia kultúrneho domu.[10]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou zo 14. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1327. Z gotických detailov sa dochovala krížová klenba sakristie, pastofórium a profilovaný portál na južnej strane lode. Kostol prešiel renesančnou úpravou v roku 1696 (zaklenutie lode valenou klenbou s lunetami) a barokovou v roku 1725, kedy vznikla veža. V roku 1936 bol rozšírený o modernistickú prístavbu na západnej strane. Z tohto obdobia pochádza aj väčšina zariadenia kostola.[11] V roku 2019 tu prebehol krátkodobý archeologický výskum, ktorý potvrdil existenciu prikostolného cintorína a jeho využívanie už od 16. storočia. V realizovanom výkope bolo objavených až 1459 ľudských kostí, no tiež 118 železných klincov, dlhých až 10 cm.[10]
Kostol sv. Martina biskupa
Renesančný portál kostola
Detail veže
Detail presbytéria
- Dedinská zvonica v časti Kašova Lehôtka, ľudová stavba z dreva s murovaným základom na pôdoryse štvorca zo začiatku 20. storočia.[12] Zvonica je ukončená stanovou strechou.
- Zvonica na stĺpe v časti Hrabiny, ľudová stavba z prvej tretiny 20. storočia.[13]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2026-03-31, [cit. 2026-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. Poprad : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 153.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online.
- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online.
- ↑ Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Základná mapa [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2026-08-16]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2026-08-18]. Dostupné online.
- ↑ TM 132: Kremnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000. 7. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, 2023. Dostupné online. ISBN 978-80-99934-65-9.
- 1 2 3 4 5 6 História obce [online]. trnie.sk, [cit. 2026-08-26]. Dostupné online.
- ↑ Tŕnie- Kostol sv. Martina biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tŕnie
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálny web
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci