Sliač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°36′32″S 19°09′07″V / 48,608889°S 19,151944°V / 48.608889; 19.151944
Sliač
mesto
Sliač - pohľad na mesto.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Rieky Hron, Sielnický potok
Nadmorská výška 305 m n. m.
Súradnice 48°36′32″S 19°09′07″V / 48,608889°S 19,151944°V / 48.608889; 19.151944
Rozloha 39,83 km² (3 983 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 977 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 124,96 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244[1]/1250[2]
Primátor Daniel Dunčko[3] (SDKÚ-DS, SaS, MOST-HÍD)
PSČ 962 31
ŠÚJ 518808
EČV ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Sliač
Letecká 1
962 31 Sliač
E-mailová adresa msu@sliac.sk
Telefón 045 5442253
Fax 045 5442506
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Sliač
Webová stránka: www.sliac.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Sliač (po nem. Sliač, zriedkavo aj Sliatsch, po maď. Szliács) je kúpeľné mesto na Slovensku v okrese Zvolen. Známe je aj novozrekonštruovaným medzinárodným civilným a vojenským letiskom. Najvýznamnejšia pamiatka je gotický Kostol sv. Mikuláša v časti Hájniky zo začiatku 14. storočia. V časti Sampor v roku 2011 odkryli základy gotického kostolíka.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Sliač sa nachádza v centrálnej časti Zvolenskej kotliny, približne 4 km severne od centra Zvolena. Stredom mesta preteká rieka Hron, ktorá tu priberá niekoľko menších prítokov. Pokým mestské časti Hájniky a Rybáre ležia v rovinatom, málo zvlnenom území, Kúpele sa rozkladajú na východne ležiacom hrebeni. Mestom prechádza cesta I/69 od Kováčovej na Banskú Bystricu a dôležitá Železničná trať Zvolen – Vrútky, ktorá tu má zastávku.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Hron, Sielnický potok

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Sliača bolo podľa archeologických nálezov osídlené pred viac, ako dvomi tisícročiami pred Kr., no prvá písomná zmienka o Sliači pochádza až z roku 1243 (niektoré pramene uvádzajú rok 1244). Za čias panovania kráľa Bela IV. bolo mesto Zvolen povýšené na slobodné kráľovské mesto a pri opise jeho okolia a vytyčovaní hraníc chotára sa spomínajú aj minerálne pramene neďaleko mesta. Z tohto obdobia pochádza aj najstaršia pamiatka Sliača – kostol sv. Mikuláša, ktorý neskôr viac ráz prestavali.

Najstaršie sú osady Hájniky a Rybáre. Išlo o osady hájnikov a rybárov Zvolenského hradu. História mesta bola od 17. storočia pevne spätá s kúpeľmi. Spoločne s nimi sa totiž rozvíjalo aj mesto, predovšetkým v 19. storočí a potom v rokoch 1927 až 1938. Pre mesto Sliač bolo významné aj obdobie počas SNP. Vtedy na Sliači vybudovali povstaleckú nemocnicu a neďaleko od mesta sa nachádzalo Letisko Tri Duby. Po 2. svetovej vojne prešlo mesto aj kúpele socialistickou prestavbou a bolo tu otvorené letisko, ktoré funguje dodnes.

Počas okupácie Česko-Slovenska sovietskymi jednotkami bolo na Sliači a okolí umiestnených niekoľko objektov: „rádiotechnická hláska, letecká kasáreň, garážový dvor Sielnica, muničný sklad Širiny, letisko Tri Duby, objekty Vlkanová, dielňa Dobrá Niva, objekty v katastrálnom území Hájniki a Bližná, dielňa Zvolen, sklady leteckých pohonných hmôt Vlkanová, zameriavač v katastrálnom území Badín.[4]

V júni 2016 prezident Kiska odhalil pamätník odsunu sovietskych vojsk. Pamätník sa nachádza na sídlisku, ktoré v rokoch 1968-1991 obývali sovietsky dôstojnící. Oceľový pamätník má formu zástavkového označníka s cestovným poriadkom. Má ísť o prvý pamätník tejto udalosti vôbec.[5]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť kostola z prvej štvrtiny 14. storočia. Kostol sa nachádza uprostred obce na vyvýšenej polohe. Stavba prešla neskorogotickou úpravou v 15. storočí. V tomto období bolo nanovo zaklenuté presbytérium a vznikol karner, dnes kaplnka. Okolo kostola bola vybudovaná fortifikácia v období tureckého nebezpečenstva. Napriek tomu došlo ku poškodeniu kostola, v roku 1627. Loď bola nanovo zaklenutá pomocou stredového piliera v roku 1688. V roku 1804 bola vybudovaná samostatne stojaca zvonica, murovaná stavba s drevenou nadstavbou na pôdoryse štvorca.[6]

Kino[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kino Hron
  • Kino Hviezda

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník obetiam 1. Svetovej vojny, pomník obetiam 2. Svetovej vojny, pomník padlým letcom,...

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

basketbal, tenis, futbal, golf, lukostreľba

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Sliačske kultúrne leto, Beh sliačskym chotárom, Prechod sliačskym chotárom na bežkách

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná stanica.

Medzinárodné letisko[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základná škola A. Sládkoviča

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. TOMEK, Prokop; PEJČOCH, Ivo. Černá kniha sovětské okupace: Sovětská armáda v Československu a její oběti 1968-1991. 1. vyd. Cheb : Svět křídel, 2015-08. 384 s. ISBN 978-80-87567-73-9. Dislokace sovětských vojenských jednotek na území Československa, s. 361. (po česky)
  5. V Sliači postavili pamätník odchodu sovietskych vojsk. Má ho iba Slovensko (FOTO) [online]. Petit Press, 2016-06-27, [cit. 2016-06-30]. Dostupné online.
  6. Sliač- Hájniky [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  7. Novinky [online]. Sliač : Letisko Sliač, [cit. 2011-04-22]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]