Kováčová (okres Zvolen)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°36′05″S 19°06′15″V / 48,601503°S 19,104194°V / 48.601503; 19.104194
Kováčová
obec
Kovacova z NRC.JPG
Časť obce z NRC
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Zvolen
Región Podpoľanie
Rieka Kováčovský potok
Nadmorská výška 303 m n. m.
Súradnice 48°36′05″S 19°06′15″V / 48,601503°S 19,104194°V / 48.601503; 19.104194
Rozloha 7,15 km² (715 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 541 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 215,52 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1254
Starosta Ján Izrael[3] (KDH)
PSČ 962 37
ŠÚJ 518506
EČV ZV
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Kováčová
ul. Kúpeľná, 962 37
E-mailová adresa info@kovacova.sk
Telefón 045/5445 379
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Kováčová
Webová stránka: www.kovacova.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kováčová je obec na Slovensku v okrese Zvolen.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je situovaná na juhozápadnom okraji Zvolenskej kotliny, 4 km západne od mesta Zvolen, na okraji Kremnických vrchov. Severne sa nachádza obec Sielnica, juhovýchodne Zvolen a juhozápadne Budča. Nadmorská výška stredu obce je 303 m n. m., v chotári od 288 do 489 m n. m.

Východným okrajom obce vedie cesta I/69, ktorá tu križuje rýchlostnú cestu R1 z Nitry do Banskej Bystrice a cestu I/66 zo Zvolena. Len 3 km severne sa nachádza letisko Sliač. Prímestskú autobusovú dopravu a teda priame spojenie so Zvolenom i Banskou Bystricou zabezpečuje SAD Zvolen.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Základy Zvolenskej kotliny položili tektonické poruchy v starších treťohorách. Zlomová porucha severozápadnej kryhy hronského údolia v polohe obce zapríčinila jej výraznejší pokles oproti susednej, juhovýchodnej kryhe na strane Sliača, ktorá je vysoko vyzdvihnutá. Tektonický zlom v starších štvrtohorách vytvoril trhlinu, ktorá sa stala riečiskom Hrona. Okolie sliačsko-kováčovskej termálnej oblasti sú tvorené najmä andezitmi a tufmi, vyvrelými v búrlivom období treťohôr. Z týchto hornín sa vyvinuli najmä spodnotorónske tufity, tufy, íly, zlepence a pieskovce, na mnohých miestach prekryté vrstvou sprašových a polygenetických hlín. Odlesnenú pahorkatinnú časť chotára tak tvoria treťohorné štrky a íly, zalesnenú časť andezity, pokryté hnedou lesnou pôdou. V Kováčovej sa vytvorili subtypy oglejených ilimerických pôd v podloží s tufmi a tufitmi. Na svahoch sa vytvorili subtypy kambizemné.

Prejavy sopečnej činnosti okolitých sopiek Poľany, Javoria a Kremnických vrchov sa vyskytujú v častých výveroch termálnych vôd. Jedna tektonická porucha vedie od kúpeľov Kováčová smerom na juhozápad, no žriedelné poruchy sú často prekryté nepriepustnými usadeninami, čím minerálne sa pramene dostávajú na povrch len cez studne a vrty. Zaujímavá je správa o minerálnych prameňoch v okolí Zvolena z roku 1639, ktorú v diele „Základy praktického zemepisu“ zverejnil Dávid Fröhlich. Kováčovský termálny prameň s mineralizovanou vodou horúcou 48,5 °C bol navŕtaný v roku 1898 pri prieskumných prácach, zameraných na hľadanie uhlia. Minerálna vody bola objavená v hĺbke 405 metrov v dolomitoch a vápencoch stredného triasu, pričom prameň mal výdatnosť 12 – 15 l/s a teplotu 45,6 °C. Využívaný bol až do roku 1964, kedy bol navŕtaný nový s vyššou výdatnosťou i teplotou. Termálna voda v Kováčovej je veľmi podobná tej v Sliači.[4]

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v teplej, mierne suchej až vlhkej klimatickej oblasti s chladnou zimou a častým výskytom inverzií a hmiel (tých je v priemere až 173 dní za rok). Celá kotlina je charakteristická vysokým podielom bezveterných dní, ktorých je za rok v priemere viac ako 50 percent. Klíma v oblasti Kováčovej má nížinný charakter a priemerná ročná teplota dosahuje 8 °C. Chladné zimy dokumentuje priemerná januárová teplota na úrovni -4,7 °C, najteplejším mesiacom je júl s priemerom 18,8 °C. Mrazové dni sa vyskytujú najmä v januári (90 percent), relatívna vlhkosť vzduchu kulminuje v decembri hodnotou 86 percent, pričom najnižšia je v auguste, kedy dosahuje priemerne 69 percent.

Priemerný ročný úhrn zrážok presahuje 700 mm, z čoho maximum, 81 mm spadne v júli a minimum, 42 mm vo februári. Snehová pokrývka sa vytvára prvýkrát 30. novembra a trvá v priemere do 8. marca, pričom priemerná výška snehovej vrstvy dosahuje málo nad 20 cm. Chod oblačnosti má údolný charakter a maximum dosahuje v decembri (79 percent), opakom je september s podielom oblačnosti 52 percent. Jasných dní je najviac v septembri (20 percent), najmenej (6 percent) ich je v novembri, zamračených dní je najviac (63 percent) v decembri, najmenej v júli a auguste. Teplotné extrémy dosahujú v lete nad 35 °C, v zimných mesiacoch teplota klesá až k -30 °C.[4]

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Lesy v okolí obce sú zastúpené najmä bukovým, dubovým a smrekovým porastom, zastúpený je tiež hrab obyčajný, jedľa biela, borovica lesná, jaseň, javor, klen, osika, breza, agát a lipa, pri potokoch tiež vŕba a jelša. Na cintoríne sa nachádzajú viac ako 300 ročné lipy veľkolisté, v rekreačnej oblasti tri mohutné duby a pozoruhodný je aj borovicový háj Bôrina. Južne a juhovýchodne exponované lokality poskytujú vhodné podmienky na rast teplomilných druhov, nenáročných na pôdnu vlhkosť. V chotári hojne rastú huby a viaceré liečivé rastliny. Na okraji obce je kúpeľný park, v údolí nad obcou rybník.

Živočíšstvo v okolí obce je pomerne pestré, čomu napomáhajú južné výbežky Kremnických vrchov, poskytujúce vhodné podmienky na chov srnčej, jelenej a diviačej zveri. Z bývalej zvernice do voľnej prírody unikli daniele, pomerne hojná je mačka divá a vyskytuje sa tu výr skalný, podkovár veľký či modlivka zelená.[4]

Dejiny[5][upraviť | upraviť zdroj]

Nová zástavba obce

V chotári obce sa počas výkopových prác v kúpeľoch našli keramické črepy, datované do mladšej doby bronzovej. Z tohto obdobia sa našlo v neďalekom okolí viacero sídlisk, veľká časť z nich však bola zničená počas výstavby rýchlostnej cesty R1 ZvolenBudča. V neďalekej lokalite „Horné zeme“ pri Sliači bola nájdená včasnoslovanská keramika pražského typu z konca 6. storočia. Počas veľkomoravského obdobia vznikla v okolí sieť sídlisk, pričom na Pustom hrade bolo vybudované centrum župnej správy, ktoré zničil až nájazd Mongolov v roku 1241. Po ich ústupe sa zničená krajina začala zaľudňovať a obnovovať, vznikali nové osady. Pri starej ceste z Levíc do Banskej Bystrice v tom čase vznikla v Bieňskej doline, asi 1 km západne od súčasnej obce, Stará Kováčová. Jej názov (podľa povesti) pochádza od trojice usadlíkov – kováčov, ktorí tu žili. Prvá písomná zmienka o "Terra hospitum de Koachou" sa nachádza v listine Bela IV. z 23. apríla 1254. Novú obec založili obyvatelia na vhodnejšom mieste, neďaleko minerálneho prameňa koncom 16. storočia.

Obyvatelia Kováčovej zväčša pracovali pre zvolenské panstvo, pre ktoré povinne orali, siali, žali, zvážali, kosili lúky, pracovali v lesoch a tiež pomáhali pri stavbách v meste, pričom určitý počet dní museli odpracovať s dobytkom. Po vzniku menších panstiev v okolí a oddelení Liptova, Turca a Oravy pripadla osada novému zámku vo Zvolene. Neveľkú obec na prelome 16. a 17. storočia pustošili turecké nájazdy, neskôr to boli zasa vojaci stavovských povstaní. O „malej, chudobnej dedinke“ sa vo svojom diele Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku z roku 1736 zmieňuje polyhistor Matej Bel a nachádza sa aj na mape Zvolenskej župy Samuela Mikovínyho z polovice 18. storočia. Obec si zachovala slovenský ráz aj počas násilnej maďarizácie a postupne sa rozrastala a zveľaďovala. V 2. polovici 19. storočia sa v okolí obce ťažil lignit a práve pri prieskumných vrtoch uhoľných ložísk narazili v roku 1898 na termálnu vodu.

Po vzniku ČSR sa v roku 1922 vytvoril v rámci XVIII. župy (Zvolenskej, resp. Pohronskej) Zvolenský okres, do ktorého Budčianského notariátu patrila aj Kováčová. V roku 1932 bola požiadavka na vyhlásenie obce za liečivé kúpele. Prvý automobil v obci vlastnil od roku 1929 Štefan Příhoda, o rok neskôr sa začala využívať v kúpeľoch elektrická energia a bol zavedený aj telefón. V roku 1933 bola prebudovaná štátna cesta a v obci bola dostavníková stanica. V roku 1937 bol elektrický prúd zavedený v celej obci. Od roku 1945 bola zavedená súkromná autobusová doprava do Zvolena, od roku 1952 túto službu zabezpečoval podnik ČSAD. Miestne JRD bolo založené v roku 1957, v roku 1971 sa zlúčilo s družstvom v Sliači. Postupne boli vybudované poštový úrad, dom smútku, kultúrny dom, obchodný dom, hotel i salaš, pribudol vodovod i bezprašné cesty. V 70. rokoch sa začal budovať autokemping a plynovod, otvorená bola detská kúpeľná liečebňa a nová materská škola a rozbehla sa výstavba Národného rehabilitačného centra. V roku 1991 bola dokončená budova základnej školy, dokončený bol vodojem, zrekonštruované boli komunikácie a rozbehla sa výstavba kostola. V roku 1998 bolo zrevitalizované centrum obce, kde vzniklo menšie námestie s oddychovou zónou, tržnicou, zastávkou a informačnými tabuľami.[4]

Súčasná Kováčová je známym kúpeľným miestom, modernou obcou a vyhľadávanou rekreačnou lokalitou. Nachádza sa tu kemping, celoročne otvorený akvapark, kúpele, Špecializovaný liečebný ústav Marína a Národné rehabilitačné centrum. Služby zlepšili už spomínané vybudované malé trhovisko, autobusová čakáreň, novinový stánok, informačné tabule, ale aj futbalová tribúna, parkovisko, či privátne ubytovacie a stravovacie zariadenia. Obec je tak príťažlivá pre individuálnu bytovú výstavbu, výstavbu podnikových a súkromných chát a rekreačných zariadení.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kováčová patrí medzi obce s pomerne vyšším nárastom populácie. Pokým v roku 1970 mala len 685 obyvateľov, v roku 2000 to bolo už 1480. Po určitej stagnácii v prvých rokoch nového tisícročia sa po roku 2005 rozbehla individuálna bytová výstavba a počet obyvateľov začal opäť výraznejšie narastať, až na súčasných (2016) 1541 obyvateľov. V dávnejšej minulosti žilo v obci 203 osôb v roku 1787, 297 o storočie neskôr a 450 v roku 1948. Z etnického hľadiska je Slovákov viac ako 98 percent z celkového počtu obyvateľov.[4]

Obecné symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce tvoria dve skrížené podkovy v zlatej farbe v modrom štíte nad zvýšenou zvlnenou pätou so zvlneným modrým pruhom. Vlajku tvorí 5 vodorovných pruhov vo farbách bielej (1/6), žltej (1/6), modrej (2/6), žltej (1/6) a bielej (1/6). Ukončená je tromi cípmi.[4]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá „škola“ v obci bola založená v roku 1837, kedy deti v nej učil roľník Trebuľa. Nebola to teda škola v pravom slova zmysle a išlo skôr o vyučovanie. Koncom 19. storočia sa vyučovalo maďarsky a v roku 1907 si obyvatelia postavili novú budovu školy. Po vzniku ČSR už v školách vyučovali učitelia a v 50. rokoch 20. storočia v obci fungovala dvojtriedka. Časom sa zmenila na I. stupeň a v kultúrnom dome pribudla materská škola. Od roku 2002 sa obe zariadenia zlúčili a vznikla Základná škola s materskou školou Kováčová, kde sú vzdelávané deti v predškolskom veku a na I. stupni ZŠ.

Spolky a organizácie[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobí viacero spolkov a organizácii, ktoré napomáhajú zachovaniu tradícií a zvykov. Niektoré po spoločenských zmenách v roku 1989 zanikli, iné pôsobia aj v súčasnosti a medzi najznámejšie patria: Miestna organizácia Slovenského červeného kríža, Slovenský zväz žien, Matica slovenská, Živena, Klub dôchodcov, Poľovnícke združenie, detský spevokol Gorazdík, Telovýchovná jednota a iné. Organizovaní sú futbalisti, stolní tenisti, turisti, volejbalisti a kolkári, prevádzkuje sa tiež šach a atletika a v rámci NRC pôsobí Športový klub telesne postihnutých.[4]

Interiér kostola

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

  • ubytovanie (priváty, hotel, chaty)
  • stravovanie
  • kúpeľníctvo (kúpele, Liečebný ústav Marína, NRC)
  • kemping Kováčová
  • Holiday park

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí obce sú vhodné podmienky na rekreáciu, turistiku i cykloturistiku. Celoročne otvorený Holiday park ponúka vodné atrakcie, blízky kemp, chaty a množstvo privátov ubytovanie a služby. Miestne lesy sú obľúbeným cieľom prechádzok hubárov, asfaltové i lesné cesty zasa cykloturistov. Z obce vedie červená turistická značka turistický chodník na hrebeň Kremnických vrchov.

Medzi atraktívne ciele turistov v okolí patria aj Badínsky prales, Kúpele Sliač, Pustý hrad, Zvolenský zámok, Arborétum Borová hora či unikátny drevený artikulárny kostol v Hronseku.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b c d e f g BEŇUŠKA, Ján. Kováčová - história a súčasnosť. [s.l.] : obec Kováčová, 2004. ISBN 80-968676-3-6.
  5. Dejiny obce na kovacova.sk

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]