Drevený artikulárny kostol (Hronsek)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Drevený kostol Hronsek.JPG
Drevený artikulárny kostol
Štát Slovensko Slovensko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá iii, iv
Identifikačné č. 1273-007
Región** Lokality Svetového dedičstva v Európe
Súradnice Súradnice: 48°38′56″S 19°09′18″V / 48,64894°S 19,154903°V / 48.64894; 19.154903
História zápisu
Zápis 2008  (32. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Drevený artikulárny kostol v Hronseku je evanjelický kostol.

Protestantské cirkevné obrady sa v Hronseku vykonávali do roku 1726 v miestnom renesančnom kaštieli. Keď už vyhradené priestory pre obyvateľov širokého okolia nepostačovali, bolo rozhodnuté o výstavbe nového artikulárneho kostola. Hronsek bol vybraný ako spádová obec severnej časti Zvolenskej stolice. Pre južnú časť to bol podobný kostol v Ostrej Lúke.

V čase stavby artikulárnych chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť protestantských cirkevných stavieb. Svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl ešte sprísňovali aj tak obmedzujúce sankcie. Pre stavbu v Hronseku bolo vybrané miesto, kde bolo hronovisko. Všade na okolí boli močiare a v bezprostrednej blízkosti rieka Hron. Stavba napriek tomu nebola nikdy zatopená. Jednou z ďalších požiadaviek bolo, aby všetci návštevníci mali miesto na sedenie.

Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola dokončená. Meno autora projektu nie je známe. Kostol je postavený v tvare kríža. Dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 m, kratšie má 18 m, výška kostola je 8 m. Stavba je hrázdenej drevenej konštrukcie z masívneho - dubového a ihličnatého - smrekovcového dreva.

Unikátne je použitie klasickej spojovacej techniky hlavných nosných prvkov, ktoré sú spájané klasickými tesárskymi spojmi a drevenými kolíkmi. Vnútorná klenba kostola pripomína tvar prevrátenej lode. Nachádzajú sa tu neobvyklé prvky škandinávskej architektúry, ktorú charakterizujú stĺporadia na chóroch a pod chórmi, zdobené jónskym ornamentom a prístrešky pri vstupe, podľa čoho sa usudzuje, že na stavbe pracovali remeselníci z Nórska či Švédska. Jedinečné je aj amfiteatrálne usporiadanie lavíc na chóroch.

Oltár kostola má šesť vymeniteľných obrazov. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Kialoviča. Nad oltárom sú anjeli držiaci erby šľachtických rodín z okolia, ktorí podporovali evanjelickú cirkev. Organ je dielom majstra Martina Podkonického z Banskej Bystrice. Patrí medzi vzácne barokové organy. Pochádza z roku 1764. Luster, pôvodne pozlátený, je dar richtára Martina Hudeca z Veľkej Lúky.

Celková kapacita kostola je 1 100 miest na sedenie. Do kostola vedie 5 vchodov. Po obvode kostola je 30 okien. Strecha je šindľová s tromi krížmi a kohútom - symbolom kresťanskej bdelosti.

V blízkosti kostola je zvonica s rovnakou architektúrou, ktorá bola postavená súčasne s kostolom 1726. Na nádvorí kostola sú tri staré lipy, ktoré boli vysadené pri vysviacke kostola.

7. júla 2008 na 32. zasadnutí Výboru UNESCO v kanadskom Quebecu bol kostol aj so zvonicou zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]